John Maxwell Coetzee a švédsky kráľ Carl Gustaf. FOTO - REUTERS
Aj spravodajcovia viacerých európskych denníkov si všimli, že povestne uzavretý autor mal pritom vyslovene dobrú náladu.
Coetzeeho preslávili znepokojivé romány, ktoré sa odohrávajú v južnej Afrike. Veľkou témou jeho próz je ľudská dôstojnosť v koloniálnych pomeroch - Čakanie na barbarov či román Hanebnosť (ten vyšiel aj v češtine). Jeho knihy skúmajú jemné mechanizmy mašinérie rasisticky organizovanej spoločnosti - a ich pustošivé následky na duše týraných aj duše mocných. Coetzee píše o vine a hanbe a nemožnosti zmierenia. Jeho štýl je stručný a chladný, mieša politiku s poéziou, racionalitu so šialenstvom, zostručňuje, zamyká do hádaniek, alegorizuje a vzpiera sa úteche z grotesky.
John M. Coetzee doteraz neposkytoval žiadne rozhovory. Nevie sa, či momentálne žije v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike, v Berkeley v Kalifornii, Chicagu alebo austrálskom Adelaide. Vo všetkých týchto univerzitách striedavo tridsaťpäť rokov prednáša literatúru. Pred médiami sa štylizuje do fantóma, ktorý na verejnosti ani neexistuje. Poznajú ho však jeho študenti a podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung ho vraj prezývajú Boh.
Pri slávnostnej nobelovskej večeri s osemnástimi členmi švédskej akadémie mlčanlivý laureát odmietol alkohol, ale inak vystupoval veľmi nenútene. Dokonca podpisoval knihy. Podpísal údajne za minútu až štyri, rýchlejšia bola v podpisovaní len Monika Lewinská. A nepodpisoval len knihy, autogramy dával aj na útržky z novín a dokonca aj na predlaktie. Každému sa pritom pozrel do očí a povedal: „Ďakujem." (reuters)
