„Bol to veľký prvý krok – skoro šesťtisíc metrov medzi podrážkami mojich kanád a dole sa rozprestierajúcou džungľou. Nemal som však čas o tom premýšľať. Zelené svetlo svietilo a veliteľ zoskoku ukazoval rukou na mňa. Tak som mu poslal vzdušný bozk a vydal sa na prechádzku. Jedným krokom som sa ocitol na klzkej plošine C-130 a vrhol sa do tmavej noci. Presne tak, ako som to urobil už sto razy predtým. Pocítil som náraz ľadového vzduchu a tmavé lietadlo nado mnou sa začalo vzďaľovať. Pozrel som sa dolu. Nič. Pevná zem bola vzdialená takmer šesť kilometrov. Príliš veľa na to, aby bolo niečo vidieť, alebo aby niekto dolu počul lietadlo. Rozhliadol som sa. Všade len tma. Ale čo som čakal? Že uvidím svojich mužov? Samozrejme, že to bolo nemožné. Nikdy sme nemali žiadne svetlá, nijaký reflexný materiál. Len tmavé kombinézy do džungle, ktoré v tej černote nad naším cieľom, ostrovom Vieques v Karibskom mori, nebolo možné rozoznať.“
Tak píše o jednej z desiatok úspešných protiteroristických operácii Američan slovenského pôvodu Richard Marcinko. Arnie Schwarzenneger v živom vydaní.
„V histórii amerického námorníctva sa medzi príslušníkmi nekonvenčných síl nevyskytol taký nekonvečný bojovník, ako bol Dick Marcinko,“ povedal o ňom admirál John Weisman, ktorý dráhu tohto muža sledoval.
Presne takých mužov potrebujú teraz Američania pri útoku v Afganistane.
Rodičia Richarda Marcinka pochádzali z východného Slovenska. V tridsiatych rokoch sa vysťahovali za prácou do Ameriky. Do Pennsylvánie. Richardov otec sa tam potil v uhoľných baniach. Neskôr sa rodina rozpadla a o chlapca sa staral predovšetkým strýko.
Vyrástol z neho silný muž so širokými plecami. Odvážny, ale aj drzý a arogantný, takže mal často nepriateľov aj na najvyšších miestach Pentagonu.
Postupom času sa vypracoval na jedného z najuznávanejších profesionálnych antiteroristov v Amerike.
Bojoval vo Vietname, Kambodži, v Karibiku, Afrike, ale aj na Blízkom a Strednom východe. Oficiálne slúžil vo vojnovom námorníctve, U.S. Navy.
Jeho akcie nemohli ujsť pozornosti veliteľov. V roku 1980, keď mal Richard 39 rokov, si ho zavolal do pracovne veliteľ námorných operácií Thomas Hayward.
„Máte šesť mesiacov na vytvorenie novej pohotovostnej jednotky.“
„Yes, sir!“odpovedal Marcinko, pre ktorého bol rozkaz takmer slovom božím.
O šesť mesiacov na to predstavil starnúcemu Haywardovi nové špeciálne komando: jednotku SEAL 6, ktorá sa čoskoro stala postrachom teroristov kdekoľvek na svete.
Richard alebo Dick, ako ho zvyknú volať, žije v rozľahlom dome v Marylande.
Keď hovorí o likvidácii nepriateľov, privrie oči a pohladí si bradu.
„A vo Vietname? To viem presne: 150 členov Vietcongu. Ale nie len ja, to spolu s mojimi ľuďmi. Pravdaže, viac sme ich zajali.“
Marcinko zorganizoval okolo stopäťdesiat akcií, ktoré sa vždy skončili úspešne. Pracoval zásadne v druhom slede, teda za nepriateľskými líniami. Práve jemu sa pripisuje nevšedný vynález: plávanie v úkryte za hliadkovým člnom nepriateľa.
Richard Marcinko bol tvrdý profesionál. Vlastenec, ochotný položiť za Ameriku hocikedy a hocikde život.
Už pred rokmi si dokázal vybaviť špeciálne povolenie od šéfov tajných služieb, aby mohol o svojich skúsenostiach písať knihy. Súhlas dostal, ale s podmienkou, že nesmie opisovať presné metódy boja, pomenovávať presné miesta zásahov a menovať ľudí pravými menami. Súhlasil.
Jeho knihy sa stali bestsellermi. Niektoré boli preložené aj do češtiny.
Keď sme sa s ním v týchto dňoch pokúsili naviazať spojenie, aby sme sa ho spýtali, ako by mala podľa jeho názoru Amerika teraz postupovať, jeho webová stránka s heslom Rogue Tribute mlčala.
Ktovie, či Richard aj napriek svojim 56 rokom nie je znovu v tom…
MICHAL HAVRAN
FOTO – ARCHÍV
