Znie to neuveriteľne, ale posledná nová nahrávka, na ktorej figuruje meno skladateľa a klávesového hráča Mariána Vargu, vznikla roku 1997. Na CD, ktoré zaznamenáva comebackový koncert jeho legendárnej skupiny Collegium musicum, však boli „len" staré skladby. O to väčšmi poteší, že na novom Vargovom albume nájdete veci z jeho súčasného repertoáru.
„Takmer márnotratne strieda desiatky nových melodických a zvukomalebných nápadov. Iní by z nich narobili muzikály, on ich opúšťa trebárs aj po minúte, vstáva, rýchle sa klania do sotva doznelých zvukov a ešte než poslucháči dotlieskajú, už sa vrhá do ďalších improvizácií," napísal výstižne o Vargovi známy český publicista Jiří Černý.
Tieto slová, ktoré sa ocitli v booklete nového CD, rovnako dobre sa vzťahujú na osemdesiate roky. Vtedy Varga po úspešnej ére so skupinami Prúdy a neskôr Collegium musicum začal koncertovať sám. Jeho recitály boli unikátnou možnosťou prežiť zrod hudby priamo na pódiu, kde splývala kompozícia s improvizáciou a vlastné nápady s citáciami klasikov.
Keď sa v lete tohto roku konal vydarený koncert pri príležitosti sprevádzkovania Vargovej internetovej stránky, málokto z divákov v bratislavskom Klube Za zrkadlom tušil, že je zároveň svedkom zrodu CD. Medzi vybranými skladbami z večera figuruje suita Semplice, ktorej štyri časti (Canzona, Scherzino, Naozaj budem musieť odísť, Nechtiac) vznikli ešte v roku 1961, a ďalšou reminiscenciou na minulosť je Nesmierny smútok hotelovej izby z éry Collegia.
Varga strieda syntetizátor s akustickým klavírom a hoci hrá sám, nie je to monológ. Händel, Beethoven, Brahms, Debussy, Bartók, Prokofiev, Šostakovič či Vargov učiteľ Cikker - všetci sa stávajú cez citáty raz súčasťou, inokedy východiskom jeho skladieb. Nie je to však len dialóg s klasikmi, nájdete tu aj dve svojské variácie na ľudové piesne a niekoľko nových kompozícií s typickou melodickou invenciou či experimentmi so zvukom. Hodina hudby ukazuje skladateľa a interpreta, v ktorého hre je opäť napätie charakterizujúce jeho najlepšie nahrávky.
Väčšina ľudí od Vargu vždy očakáva potvrdenie povesti originálneho autora. Nové CD však vyznieva skôr ako inventúra, v zmysle jeho starého výroku, že pomocou hudby si robí poriadok v živote. Väčšina skladieb patrí duchom do sveta klasiky, z ktorého Varga vyšiel. Jeho dlhoročný výlet do populárnej hudby sa, zdá sa, pomaly končí.
