
Vývoj pasívneho salda zahraňičného obchodu
BRATISLAVA - Doterajší vývoj slovenského obchodu so zahraničím potvrdzuje, že dovoz môže do konca roka prevýšiť vývoz o sumu blízku 100 miliardám korún. Nebezpečné dôsledky vysokého záporného salda pre ekonomiku však zatiaľ nehrozia vďaka peniazom z privatizácie.
Od začiatku roka do konca augusta sa schodok obchodnej bilancie vyšplhal už na 58 miliárd korún, čo je o 17 miliárd viac ako za celý minulý rok. Rýchlejší rast dovozu oproti vývozu pretrváva, hoci v auguste sa rozdiel mierne zlepšil, a to napriek 4-miliardovému výpadku automobilového exportu, ktorý zapríčinila hromadná dovolenka vo Volkswagene.
Od začiatku roka dosiahol vývoz už 405 miliárd korún a medziročne tak stúpol o 17 percent, dovoz však vzrástol až o 28 percent na 463 miliárd korún. Na oboch stranách zahraničného obchodu si analytici všimli pozitívne zmeny. „Vidieť isté prvky oživenia exportu, najmä vo vývoze kovov a kovových výrobkov. Postupne dochádza už aj k spomaľovaniu rastu importu na medziročnej báze, čo by malo byť viditeľnejšie aj v nasledujúcich mesiacoch,“ upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Ak by sa naplnili predpoklady analytikov, tak návrat Volkswagenu do zvyčajných exportných čísel by mal minimálne v septembri za následok pokles záporného salda, ktoré malo v auguste hodnotu 8,1 miliardy. Pred koncom roka sa však situácia opäť zmení: „Predpokladáme, že v nasledujúcich dvoch mesiacoch by mohlo prísť k miernemu poklesu mesačného deficitu, nasledovaného opätovným nárastom v posledných dvoch mesiacoch roka,“ podotkol analytik Tatra banky Róbert Prega.
Zlepšiť vývoj by mali aj vonkajšie faktory: „Priaznivý efekt na zahraničný obchod by mal mať v nasledujúcich mesiacoch slabší dolár a silnejšie euro, ako aj nižšia cena ropy,“ vysvetlil Kotian.
Napriek tomu sa analytici zhodujú, že koncoročné saldo prekročí 85-miliardovú hranicu. „Náš odhad je 93 miliárd, môže sa však priblížiť až k 100 miliardám,“ zdôraznil Kotian.
Ekonomika ani mena by zatiaľ schodok nemali pocítiť. „Hoci prílev zahraničných investícií a pomalá privatizácia naznačujú, že tohtoročné investície nepokryjú celý deficit bežného účtu, nevyvolá to tlak na korunu. Peniaze z predaja SPP pokryjú deficit za rok 2001 aj 2002,“ tvrdí Kotian. Pavol Ondriska zo Slávie Capital však upozornil, že tento efekt sa vytratí: „Financovanie deficitu zabezpečujú privatizačné projekty. Čo však bude, až sa privatizácia skončí a prílev investícií na zelenej lúke, prípadne rozširovanie existujúcich, bude viaznuť ako doteraz?“ zapochyboval.
JURAJ JAVORSKÝ