
V Mária bani sa tažiť vzácne kovy asi už nebudú. Vlastník dobývacích práv, Želba, a. s., Spišská Nová Ves od jesene minulého roka vodu neodčerpáva a baňa sa zatápa. FOTO PRE SME – IVETA KOMENDOVÁ
ROŽŇAVA – V priebehu niekoľkých rokov hrozí centru Rožňavy ekologická katastrofa. S plnou vážnosťou na problém, ktorý môže spôsobiť mestu zatopená Mária baňa, upozornili rožňavskú samosprávu odborníci z baníctva, životného prostredia a geológie. Po úplnom zaplavení bane môže podľa nich presakujúca voda začať zatápať nižšie položené časti mesta. Ohrozené je územie medzi riekou Slaná a potokom Drázus, postavené na priepustných zvetraných horninách, sutine a štrku.
Kyslá voda z bane obohatená o stopové kovy ako arzén, olovo, meď či antimón môže spôsobiť škody na majetku i zdraví a zničiť životné prostredie nielen pre terajšie, ale i pre nasledujúce generácie. Podľa prof. Félixa Sekulu z Technickej univerzity v Košiciach bude zatopená baňa ideálny bioreaktor. Vytvoria sa tu vhodné podmienky na rozmnožovanie špeciálnych baktérií, rozkladajúcich tamojšiu viaczložkovú rudu. Ich dlhodobým pôsobením sa voda znehodnotí ťažkými kovmi a prekyslí.
Podobné procesy možno podľa neho pozorovať v zatopených baniach v Smolníku. „Ak takáto agresívna voda prenikne do pivníc, nielenže bude zatápať, ale postupom času rozloží aj základy budov. Samozrejme, dostane sa aj do blízkych vodných tokov, podzemných vôd a pôdy,“ tvrdí profesor Sekula.
Je veľmi reálne, že kovy sa potom dostanú do potravinového reťazca, čo môže nielen na ľudí, ale i na všetky živé organizmy pôsobiť degeneratívne a rakovinotvorne, dopĺňa Mária Kušnierová z Ústavu geotechniky Slovenskej akadémie vied v Košiciach.
V Mária bani sa ešte prednedávnom uvažovalo o ťažení vzácnych kovov. Dnes sa zatápa. Podľa predpokladov dosiahne hladina vrchné horizonty, ktoré sú nad úrovňou mesta, na prelome rokov 2002–2003. Možno, že bude všetko v poriadku, možno dôjde len k ojedinelým priesakom, ale nie je vylúčený ani úplne katastrofický scenár. Profesor Sekula tvrdí, že likvidácia bane a ochrana bude stáť stá milióny korún. Oveľa viac než čerpanie vody či oživenie ťažby, na čo štát nemá teraz peniaze.
Mesto chce, aby problém riešil štát. Prvým krokom by malo byť vypracovanie komplexnej environmentálnej štúdie posudzujúcej likvidáciu bane a všetky jej riziká.
(pk)