Brusel 11. decembra (TASR) - Lídri 25 členských štátov rozšírenej EÚ sa v piatok a sobotu stretnú v Bruseli, aby sa pokúsili dohodnúť na texte prvej európskej ústavnej zmluvy. Čo prechádzalo bruselskému summitu?
TASR prináša chronologický prehľad hlavných udalostí, ktoré viedli od toľko kritizovanej Zmluvy z Nice po možné schválenie prvej európskej ústavy na summite v Bruseli.
DECEMBER 2000: po maratónskom päťdňovom summite v Nice sa 15 členských krajín EÚ dohodlo na novej zmluve, ktorá sa okamžite stala terčom kritiky. Okrem iného za zložitý systém hlasovania, ktorý dal Poľsku a Španielsku takmer rovnakú váhu ako dvojnásobne ľudnatejšiemu Nemecku a za nedostatočný pokrok smerom k väčšinovému hlasovaniu.
DECEMBER 2001: lídri EÚ na summite v Laekene rozhodli o vytvorení Konventu o budúcnosti Európy pod vedením bývalého francúzskeho prezidenta Valéryho Giscarda dďEstaing, poverili ho, aby pripravil reformu Zmluvy z Nice s cieľom zjednodušiť úniu, urobiť ju účinnejšiu a zrozumiteľnejšiu občanom.
FEBRUÁR 2002: 105-členný Konvent zložený z predstaviteľov členských a kandidátskych krajín, Európskej komisie a Európskeho parlamentu začal svoju činnosť, pravidelne sa stretával a postupne presadil myšlienku, aby EÚ mala svoju ústavu.
DECEMBER 2002: EÚ ukončila v Kodani prístupové rokovania s desiatimi krajinami, vrátane Slovenska, ktoré sa jej členmi stanú 1. mája 2004.
JANUÁR 2003: Francúzsko a Nemecko prvýkrát vyzvali na zrušenie rotujúceho predsedníctva v EÚ a vytvorenie stáleho prezidenta Európskej rady. Požiadavka sa nakoniec dostala do návrhu Konventu, hoci s istými obmedzeniami.
APRÍL 2003: Počas krízy v transatlantických vzťahoch kvôli Iraku navrhli Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Luxembursko vytvorenie európskej obrannej únie s vlastným generálnym štábom nezávislým od NATO. Dali tak zárodok myšlienke "štruktúrovanej obrannej spolupráce", ktorá sa dostala do návrhu ústavy.
JÚN 2003: Konvent konsenzom prijal návrh európskej ústavy. Navrhol vytvorenie stáleho prezidenta Európskej rady, hoci s obmedzenými právomocami, európskeho ministra zahraničných vecí, Európsku komisiu zmenšenú na 15 hlasujúcich komisárov, väčšie právomoci Európskeho parlamentu, rozšírenie väčšinového hlasovania do nových oblastí, dvojitú väčšinu pri hlasovaní v Rade EÚ. Lídri EÚ na summite v Solúne prijali dokument Konventu ako "dobrý základ" pre rokovania medzivládnej konferencie.
OKTÓBER 2003: Začala sa medzivládna konferencia o ústave. Veľké štáty ako Nemecko a Francúzsko a zakladajúci členovia EÚ sa vyslovili proti výrazným zmenám návrhu Konventu. Poľsko a Španielsko od začiatku začali bojovať za zachovanie hlasovacieho systému z Nice, menšie krajiny o plnoprávneho komisára.
NOVEMBER 2003: Ministri zahraničných vecí na "konkláve" v Neapoli prediskutovali nový kompromisný návrh talianskeho predsedníctva, ale pokrok v najcitlivejších politických otázkach nedosiahli.
DECEMBER 2003: Šéf Konventu Giscard dďEstaign týždeň pred summitom v Bruseli varoval pred prijatím slabého kompromisu a vyhlásil, že lepšia je žiadna ako zlá ústava.
12. DECEMBER 2003: Začiatok summitu EÚ v Bruseli.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
