Brusel 11. decembra (TASR) - Lídri 25 členských štátov rozšírenej EÚ sa v piatok a sobotu stretnú v Bruseli, aby sa pokúsili dohodnúť na texte prvej európskej ústavnej zmluvy.
TASR prináša prehľad postojov hlavných "koalícií" členských a vstupujúcich krajín v medzivládnej konferencii. TALIANSKE PREDSEDNÍCTVO
Taliansko ako predsedajúca krajina EÚ vedie rokovania, malo by zaujímať neutrálne postoje, snažiť sa zbližovať názory ostatných a hľadať konsenzus. Rím sa od začiatku medzivládnej konferencie snaží čo najmenej odkloniť od návrhu Konventu. Rokovania by chcel uzavrieť tento víkend, nie však za každú cenu. Podľa ministra zahraničných vecí Franca Frattiniho je lepšia žiadna ako zlá ústava. ZAKLADAJÚCE ŠTÁTY
Nemecko, Francúzsko a krajiny Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko) budú bojovať tiež za to, aby sa text ústavy čo najmenej odklonil od návrhu Konventu. Presadzujú v mnohých oblastiach užšiu integráciu, ako si želajú ostatné krajiny, a vyhrážajú sa, že v prípade prijatia slabej a málo ambicióznej ústavy vytvoria v únii "tvrdé jadro", ktoré bude v integrácii napredovať rýchlejšie ako ostatní. DVOJICA ŠPANIELSKO-POĽSKO
Tím najmenšieho z veľkých súčasných členských štátov a najväčšieho z nových krajín od začiatku medzivládnej konferencie zaujal tvrdohlavý postoj za zachovanie hlasovacieho systému z Nice a za dva a pol mesiaca z tejto pozície nijako neustúpil. Jednou z najväčších otázok summitu bude, ako ďaleko budú premiéri José María Aznar a Leszek Miller schopní zájsť. BRITÁNIA
Tradične euroskeptická Británia bojuje za zachovanie veta v čo najväčšom počte citlivých oblastí (dane, sociálna politika, zahraničná politika) a odmieta zavedenie väčšinového hlasovania v týchto otázkach. Je tiež proti akýmkoľvek náznakom federalizmu či európskeho superštátu. MENŠIE A NOVÉ KRAJINY
Ich hlavnou starosťou je zachovanie princípu jedného plnoprávneho člena za každú krajinu v Európskej komisii. Ich neoficiálnym vodcom je rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
