Turisti sa prechádzajú okolo pozostatkov slávneho Starého mosta v juhobosnianskom meste Mostar. Stari most, skvost osmanskej architektúry, zničila delostrelecká paľba. Všetkých 1088 kameňov použitých pri rekonštrukcii je ručne vytesaných a upravených tradičnými metódami. FOTO - ARCHÍV TASR
Občianska vojna v Bosne a Hercegovine pripravila v rokoch 1992 až 1995 o život štvrť milióna ľudí a ďalšie dva vyhnala z domovov. Napriek snahám medzinárodného spoločenstva zostáva krajina rozdelená a len málo ľudí sa vrátilo domov.
Jedným z dôkazov vzájomného odcudzenia je juhobosniansky Mostar, kde žijú Moslimovia a Chorváti. Mesto, ktorého symbolom bol až do 9. novembra 1993 slávny Stari most, je dnes rozdelené podľa etnického kľúča a nezdá sa, že sa situácia v najbližšom čase zlepší.
Západnú časť mesta obývajú Chorváti, na východe žijú Bosniaci a každá z komunít má vlastné médiá, políciu, školy i starostov. Deliacou čiarou je rieka Neretva, pretekajúca Mostarom zo severu na juh. Práve nad ňou sa viac než štyri storočia vynímal jeden z najkrajších mostov Balkánu - Stari most, ktorý v roku 1566 na rímskych základoch dokončil turecký architekt Mimar Hajrudin. Jeho oblúk sa týčil do výšky 20 metrov nad hladinou a meral 27 metrov. Od 17. storočia stáli na oboch koncoch mosta obranné veže.
Mostar, a s ním aj stavba, ktorá dala mestu názov, prežil za päť storočí svojej existencie niekoľko konfliktov, historické jadro však zostávalo viac-menej ušetrené až do vypuknutia poslednej vojny. Každoročne sem zavítalo niekoľko desiatok tisíc turistov. Dokonca aj nemecké jednotky ustupujúce na sklonku druhej svetovej vojny cez Mostar Stari most podmínovali, ale nakoniec ho nechali stáť. Občianska vojna, ktorá sa v Mostare a okolí začala na jar 1992, sa napokon stala starému mestu osudnou.
Po spoločnom odpore Moslimov a Chorvátov proti juhoslovanskej armáde pôvodní spojenci začali bojovať proti sebe. Ostreľovanie sa nevyhlo ani historickému centru. Stari most mu spočiatku unikal. Delostrelecké granáty nakoniec rozbili aj túto pamiatku zapísanú v zozname UNESCO.
O dôvodoch jeho zničenia sú rôzne špekulácie - niektorým Chorvátom pripomínal tureckú porobu. Moslimovia po ňom vraj dopravovali zbrane a pitnú vodu. Nie je ani jasné, kto dal rozkaz na jeho zničenie. Najčastejšie sa spomína vrchný veliteľ bosniansko-hercegovinských Chorvátov Slobodan Praljak. Podľa iných bol tým, kto na Stari most 9. novembra 1993 vypálil z tanku tri osudné strely, Moslim v chorvátskej armáde.
Krátko po zničení mosta sa začalo uvažovať o rekonštrukcii. Boje medzi Moslimami a Chorvátmi utíchli už v lete 1994, práce na obnove mosta sa začali o tri roky neskôr. Pôvodné kamenné bloky vylovili z dna Neretvy v decembri 1997 vojaci SFOR. Použili ich aj pri obnove, chýbajúce diely pochádzajú z pôvodného kameňolomu. V júni 2001 s rekonštrukciou začala turecká spoločnosť, ktorá sa špecializuje na rekonštrukcie mostov z osmanských čias a tento rok v auguste slávnostne položili posledný kameň mostného oblúka.
Celá rekonštrukcia, ktorá stála skoro 16 miliónov dolárov, by sa mala ukončiť v septembri budúceho roka.
(čtk)
