Slovenskí vojaci v Iraku cez deň vyrážajú na mínové polia a v noci sa vracajú do zatemneného tábora. Ako žijú, čo robia a čo všetko im hrozí Rady vojenských stanov, ubytovacích kontajnerov, medzi nimi v tme blikajúce sa pohybujúce baterky, počuť len hukot niekoľkotonových generátorov vyrábajúcich elektrinu. Vo vojenskom tábore Alfa v irackom Babylone v noci z bezpečnostných dôvodov nesvietia. Sídli v ňom veliteľstvo mnohonárodnostnej divízie, ktorá má na starosti juhocentrálnu časť Iraku a ktorej súčasťou sú aj slovenskí vojaci.
„Výborní špecialisti, výborní vojaci, výborní kamaráti," hovorí v tábore plukovník Leszek Lasczak z Poľska pri zmienke o Slovákoch. Poliaci velia celej divízii.
Palce hore
Problémy nemajú naši ani s radovými Iračanmi v mestách. Tí dávajú svoje sympatie alebo nesympatie k vojakom buď zdvihnutým palcom hore, alebo dole. Našim zatiaľ vždy ukázali palec hore.
Irak je štvrtá najzamínovanejšia krajina planéty. Slovenskí vojaci v Iraku sú ženisti - špecialisti na odmínovanie a likvidáciu munície. „Nedávno sme skončili odmínovanie na hraniciach s Iránom. Mechanicky sme v krátkom čase odmínovali asi štvrťmilióna metrov štvorcových. Odmínovávame aj severozápadne od Karbaly, tam by sme mohli skončiť tento týždeň," hovorí veliteľ našej jednotky v Iraku Ondřej Novosad.
Slováci sú v Iraku na štyroch miestach. Jeden je v Bagdade na hlavnom veliteľstve, štyria na veliteľstve divízie v Babylone, piati sú vo veliteľstve slovenskej misie čiže vo veliteľstve kontingentu a 72 ľudí je v ženijnej rote v Hille.
Poplach
„Výcvik je nekompromisný, ani pri ňom nie je miesto na malé chyby. Nemôžeme si to dovoliť, každý detail je premyslený," hovorí Novosad. Tesne pred jeho príchodom z tábora v Hille do Babylonu ktosi oznámil, že v Bagdade znova zaútočili teroristi, vybuchol smetný kôš.
Aj v tábore Charlie v Hille, kde sú spolu so stovkami cudzích vojakov i naši ženisti, bol dopoludnia poplach. Nič výnimočné, tábor je totiž v centre mesta. „Prvýkrát si naši vojaci naostro vyskúšali, čo to znamená poplach ešte v septembri pri mínometnom útoku. Vtedy asi začali aj trocha inak uvažovať. Už to nebolo len cvične, ale tvrdá realita, ktorá môže stretnúť každého," hovorí Novosad.
Iračania vtedy, našťastie, nemierili presne. V tábore sú vybudované úkryty, vojaci pri poplachoch okamžite opúšťajú ubytovacie kontajnery a o pár sekúnd sú v krytoch.
Babylon
V Babylone, kde sídli mnohonárodnostná divízia, je tábor bezpečnejší. Sú tu vojaci z Mongolska, Filipín, Poľska, Slovenska či Ameriky. Bolo zopár pokusov Iračanov napadnúť ho, ale ochrana ich okamžite odhalila.
Leží samostatne, ďalej od mesta, elektronický systém sníma každý pohyb okolo tábora, vojaci, ktorí strážia, majú prístroje nočného videnia. Musela byť už taká obrana tábora pred útočníkmi, že niektorí irackí útočníci umreli? „Nikto sa tu určite nechváli, koľko útočníkov prišlo o život. Ale, samozrejme, že došlo aj k tomu," povedal hovorca slovenských ženistov Vladimír Mečiar.
Tábor Alfa v Babylone je na území niekdajšieho rekreačného strediska pre vyvolených bývalého irackého režimu. Obohnaný múrom, násypmi, plotom. Jedáleň zrejme z niekdajšej banketovej sály rekreačného zariadenia, vyzdobené stropy. Varia Indovia. V niektorých nízkych budovách bývajú vojaci, v jednej je tlačové stredisko, v ďalšej sklady, v jednej arma - obchod pre vojakov. Od tej v slovenských kasárňach sa trochu odlišuje. V regáloch sú okrem potravín tepláky, tenisky, CD-prehrávače, play-station až po televízory.
Tábor
Táboru dominuje palác na umelo navŕšenom kopci. Dal si ho postaviť Kusaj, syn Saddáma Husajna. Blízko je staroveký Babylon so základmi múrov, ktoré majú štyritisíc rokov, najstaršia asfaltka na svete. Popri vedie kanál od rieky Eufrat.
Pod palácom je niekdajší park, kde sú desiatky veľkých vojenských stanov a ubytovacích kontajnerov. V nich býva väčšina vojakov veliteľstva divízie. Elektrinu vyrábajú generátory, záchody sú chemické. Tábor stále budujú, stany zmiznú, všetci budú bývať v ubytovacích kontajneroch.
Tábor večer zostáva v tme, vojaci chodia s baterkami. Ostré svetlá sú len pri vchodoch a svietia na cestu do áut a ľudí prichádzajúcich k táboru. Proti ohromným svetlám nevidieť vôbec nič, úplne oslepujú. Pri chôdzi k táboru sa človek nemôže nebáť. Oslepený, naľavo stromy, napravo kopec a z niekoľkých strán počuje natiahnutie nábojov do samopalov.
Po rokoch pršalo
Tábory v okolí sú úplne zablatené, v tejto časti Iraku v posledných troch týždňoch často pršalo. Predtým nepršalo tri roky. „Prvý oblak sme tu videli v októbri. Potom prišlo obdobie dažďov. V novembri sa ochladilo, boli aj dve búrky," hovorí Mečiar.
Prekvapenie to bolo aj pre našich vojakov. Keď sa v lete presúvali z Kuvajtu do tábora v Iraku, boli neskutočné horúčavy. „To si budem pamätať asi navždy, lebo 6. augusta bolo na slnku 63 stupňov a 7. augusta 68. Na hlavách prilby, na sebe nepriestrelné vesty. V autách sa nebolo čoho dotknúť, všetko pálilo," spomína Novosad.
Dážď miestnych znervóznil. „Doteraz nemuseli spotrebovávať veľa dreva a nafty na kúrenie, teraz im bola zima, mali všetko mokré od dažďa. Problémy sú s dodávkami pohonných látok, elektriny, vyvoláva to napätie medzi ľuďmi, a keď sa k tomu pridajú akcie teroristov, napätie môže vzrastať," hovorí Novosad.
Slovenských vojakov však pri práci v mínových poliach teroristi zatiaľ nenapadli. Napäté situácie už však boli.
„Keď ide vojak do mínového poľa, očakáva ako vždy, že sa tam stretne s mínou. Ale v tomto priestore sa vojaci koalície stretávajú okrem svojej práce s napádaním teroristickými skupinami. Najhoršie je, keď sa objaví jednotka v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste. Boli situácie, keď sme museli prerušiť odmínovacie práce pri Karbale, lebo bola veľká pravdepodobnosť vzniku konfliktu," hovorí Novosad.
Autor: Babylon
