Vedci však teraz tvrdia, že výlet na Mars je možný a to napriek rizikám, ktoré ponúka. „Všetky ťažkosti človek dokáže zvládnuť," myslí si Cary Zeitlin z Inštitútu pre biomedický výskum NASA. O možnostiach, ktoré by otvorili novú etapu vo vesmírnej histórii, hovoril na každoročnom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie v San Franciscu, ktoré sa začalo v pondelok.
Cestu na Mars doteraz vylučovala predovšetkým vysoká radiácia, ktorá z planéty vyžaruje. Merania uskutočnené zariadeniami na sonde Odyssey, ktorá už dva roky obieha okolo planéty, ukázali, že hodnoty na Marse sú približne 2,5-krát vyššie, ako na medzinárodnej vesmírnej stanici. Na Zemi sú dokonca ešte o čosi nižšie, navyše ľudí na našej planéte chráni magnetické pole pôsobiace ako štít odrážajúci prebytočné radiačné vlny.
Mars nič také nemá, preto hrozí, že človeka na jeho povrchu, ale i na ceste k nemu, čakajú ťažkosti. „Naše experimenty dokazujú, že budúci dobrodruhovia budú vystavení obrovským radiačným rizikám," hovorí podľa BBC Zeitlin. Inak povedané, je možné, že ľudí, ktorí sa bez špeciálnej ochrany dostanú na Mars, môžu v budúcnosti rátať s rakovinou, katarmi či poruchami nervového systému.
Zeitlin je však presvedčený, že vesmírna odysea (ako cestu na štvrtú planétu slnečnej sústavy nazval vo svojej slávnej poviedke Arthur C. Clarke) môže byť predsa len bezpečná. A to i napriek tomu, že dávka radiácie, ktorá z Marsu vyžaruje, je blízko hranice spôsobujúcej smrť.
„Dá sa to zvládnuť, ale treba sa na to špeciálne pripraviť," hovorí Zeitlin. Podľa neho by v tejto veci mohli najviac pomôcť „radiačné alarmy", ktoré pri každej nepredvídanej situácii astronautov upozornia na nebezpečenstvo. Tým nemusí byť len radiácia, ale aj časté slnečné búrky.
Vďaka nim sa dostatočne rýchlo dostanú do úkrytov, ktoré im poskytne samotná planéta. Okrem toho budú mať na sebe špeciálny oblek, znižujúci účinok radiácie. „Plánovači budúcich misií sa budú musieť zaoberať hlavne nimi," dodáva Zeitlin.
MARIAN MAJER
