Prvý album vydal Leonard Cohen ešte v roku 1968 a ten zatiaľ ostatný - The Future - v roku 1992. Odvtedy o sebe nedal vedieť, údajne sa utiahol do budhistického kláštora niekde pri Los Angeles (Kde všade už dnes nie sú budhistické kláštory?) a staral sa tam o postaršieho duchovného guru. Ako speváka nám ho pripomínal alebo jeho vydavateľ rôznymi kompiláciami a živými nahrávkami, alebo seriózni a kvalitní muzikanti nahrávaním pôct typu skvelej I‘m Your Man. A - v najhoršom prípade - extrémne menej disponovaný Juraj Kukura, ktorý sa nádejal, že keď si vie okolo krku omotať biely šál a zaspievať Nech brouka žít, tak už môže robiť ,prerábky‘ piesní pána multitalentovaného Umelca Cohena a nikto sa mu nebude smiať. Našťastie, v najbližších týždňoch sa situácia zásadne zmení, Leonard Cohen totiž prichádza s novým jednoducho pomenovaným albumom Ten New Songs.
Ten, áno, správne ste to vytušili, obsahuje presne desať pesničiek, ktoré sú, ako názov napovedá, nové. Hlavnú zásluhu na nich má Sharon Robinsonová, v minulosti len vokalistka, tentoraz však aj dôležitá spoluautorka, producentka, aranžérka a dokonca - podľa skromných informácií na obale advanced albumu - aj inštrumentalistka na všetkých nástrojoch a programátorka strojových perkusií. Pod jej vedením sa Leonard vracia s imidžom pokojného a zmúdreného muža, nesnažiaceho sa o žiadne kontroverzné výpovede ani o boj introvertného jedinca proti svetu, ako sa to dalo pozorovať v minulosti.
V tradične skvelých textoch je tentoraz preberaná láska z viacerých pohľadov, ani jeden z nich však nie je pohľadom zamilovaného človeka. Všetky majú spoločné v prvom rade nadhľad a odstup porovnateľný s tým, čo na posledných dvoch albumoch predvádza Jaroslav Nohavica. Z hudobnej stránky bude album možno trošku sklamaním pre tých, čo si u Cohena zvykli na neustále objavovanie nových polôh a hranie sa s pestrosťou aranžmánov. Tentoraz sa nič také nekoná, celkom monotónne sa vinie usadená barovo-posteľná atmosféra, interpretovaná pomerne minimalistickým nástrojovým obsadením s častým využívaním bicích mašiniek namiesto živých bubeníkov. Typickému „recitovanému“ spevu nesekunduje toľko výrazne kontrastných ženských vokálov ako na I‘m Your Man alebo The Future, ale aj tak je čo počúvať, najmä ak pozorný poslucháč odhalí melódie poskrývané hlbšie pod povrchom.
Pokiaľ chcete Ten New Songs iba ako inteligentný ,podmaz‘ pod príjemný rozhovor, určite poslúži. Lepšie je však počúvať zblízka, pozorne a viackrát.
Autor: RADO ONDŘEJÍČEK(Autor je redaktor www.inzine.sk)
