Vianoce sa vyznačujú predovšetkým vábivými vôňami vanilky, škorice, klinčekov, ihličia a sviatočne vyzdobenými domácnosťami. Z éteru znejú vianočné piesne a koledy. Vysvietené ulice i výklady obchodov navodzujú výnimočnú atmosféru, ktorú prežívame iba raz za rok.

Jednou z neodmysliteľných predvianočných činností je príprava rôznych koláčikov, pečiva a predovšetkým medovníčkov. Popri osvedčených, rokmi overených receptoch, listujeme v časopisoch a zháňame nové inšpirácie. Sú rodiny, v ktorých sa pečenie a maľovanie voňavých a chutných ozdôb stalo tradíciou i záľubou. Vkusne ozdobené medovníčky aranžované v miskách alebo v prútených košíčkoch nechýbajú na slávnostne prestretých stoloch a šíria neopakovateľnú podmanivú vôňu. Tradičné medov-níčky majú tvar hviezdičiek, srdiečok, stromčekov či iných symbolov Vianoc, a sú dekorované snehobielou polevou. Pre mnohých sa stávajú aj príťažlivými ozdobami na vianočný stromček.

V žiadnej domácnosti by v čase Vianoc nemala chýbať úžasná vôňa ihličia. Ako posledný umiestňujeme do vyupratovanej a vyleštenej domácnosti stromček, alebo aspoň vetvičky ihličnanov, ktoré navodia charakteristickú atmosféru. Vône majú blahodarný a povzbudzujúci účinok na organizmus a sú schopné zmierniť nervové napätie. Príjemná vôňa borovice, smriečka či jedličky nesmie chýbať v žiadnom byte. Môžeme si ju pripraviť aj odparovaním rastlinných olejov nad horiacim kahančekom.

Kupovanie a výzdoba vianočného stromčeka sa stalo najkrajším sviatočným obradom. Najväčšiu radosť majú pravdepodobne deti, kým dospelí hľadajú a dopĺňajú vianočné ozdoby. Vianočné jedličky a smriečky sa pôvodne vešali na strop a zdobili sa orechmi, jabĺčkami a doma vyrobenými predmetmi zo šúpolia, z dreva a pod. Červené jablká vraj ochránia domácich pred chorobami a predlžujú im mladosť. Orechy zasa zabezpečujú dobrú úrodu, plodnosť a dodávajú silu hospodárovi. V mnohých domácnostiach uprednostňujú ozdoby zo skla, keramiky alebo z nerozbitných materiálov a každý môže pri výzdobe uplatniť svoju fantáziu. Aj vianočný stromček môže byť z roka na rok iný, či už farebným ladením alebo štýlom. Možností je nesmierne veľa. Na Vianoce môžeme naplno rozvinúť svoj umelecký talent a výsledným dielom prekvapiť svoje okolie.

n Adventný veniec

Adventný veniec sa stal rovnako typickým znakom Vianoc ako vianočný stromček. Ukladáme ho na stôl, na skrinku, poličku alebo ho môžeme zavesiť pod strop. Väčšinou ho na poslednú chvíľu kupujeme v kvetinárstve, ale celkom jednoducho sa dá zhotoviť aj doma. Klasický adventný veniec sa viaže z vetvičiek ihličnatých stromov. Najvhodnejšia je jedlička, ktorá dlho vydrží pekná a ľahko sa tvaruje. Podobne je vhodný strieborný smrek či borovica. Dbáme na to, aby aj použité ozdoby boli trvanlivé a krásne, a aby vydržali minimálne štyri týždne. Adventné venčeky zdobíme suchými kvetmi, listami, šiškami, orechmi, jabĺčkami, ale i voňavými zväzkami škorice, imelom a drobnými vianočnými dekoráciami. Nakoniec nesmú chýbať stuhy, mašličky a ozdobné drôtiky striebornej, zlatej alebo inej farby. Po dokončení môžeme použiť lesk pre oživenie farieb, strieborný a zlatý sprej, či snehový poprašok. Adventný veniec zdobia štyri sviečky, ktoré postupne po jednej zapaľujeme každú adventnú nedeľu.

n Slávnostne prestretý stôl

Na štedrovečernú hostinu musíme pripraviť slávnostne prestretý stôl. Jeho výzdoba sa riadi podľa individuálneho vkusu. K večeri zvyčajne kladieme na stôl obrus najslávnostnejšej farby, a to bielej. Po večeri ho zvykneme vymeniť za dekoratívnejší kus s vyšitými alebo potlačenými vianočnými motívmi. Do stredu stola umiestnime kvetinovú kytičku so sviečkou uprostred, ktorú si môžeme nachystať už niekoľko dní vopred. Popri dekorácii v strede stola pekne vyniknú girlandy zo stálozelených vetvičiek napríklad okolo tanierov. Drobné malé kytičky s vianočným motívom v červeno-zelenej farebnosti môžeme umiestniť aj priamo na taniere. Sviečky, svietniky a kahančeky rozmiestnime na stole pravidelne alebo v nepravidelných zoskupeniach. Klasické oválne sviečky červenej a zelenej farby môžu harmonicky dopĺňať sviečkové figúrky anjelikov, snehuliakov alebo sviečky s vianočnými dekoráciami. Trblietavé plamienky vyčaria neopakovateľnú a tajomnú atmosféru Štedrého večera, plného očakávaní.

Tradičná štedrovečerná hostina mala v jednotlivých kútoch Slovenska svoje zvyky a predpísaný jedálny lístok. Večera sa skladala zo siedmich alebo deviatich chodov, mala presne určený rituál a mala zabezpečiť zdravie a hojnosť celej rodine i gazdovstvu. Štedrovečerný stôl mal podľa starších predstáv posvätnú funkciu. Z toho dôvodu sa jeho príprave venovala mimoriadna starostlivosť. Gazda priniesol malý snopček sena alebo slamy a rozložil ich po stole. Do stredu položili oblátku, na ňu peniaz a všetko prikryli bielym obrusom. Nohy štedrovečerného stola obopli reťazou - symbolom pevnosti, súdržnosti a zdravia celej rodiny. Do kúta za stôl postavil gazda prúty viniča, aby mal veľa hrozna. Gazdiná položila na stôl najskôr dva chleby. Jeden symbolizoval bohatú úrodu a musel zostať celý až do Nového roku a ten druhý sa mohol konzumovať. Potom gazdiná priniesla soľ, cesnak, med, oblátky, hriatô, opekance s makom a iné pokrmy podľa miestnych zvyklostí. Kým gazdiná takto bohato pripravovala stôl, na ktorom nesmela chýbať zapálená sviečka, gazda odniesol do stajne koláč. Rozdelil ho medzi dobytok a ku každému kúsku pridal ešte strúčik cesnaku. Ak už gazdiná zasadla za stôl, nesmela od neho až do skončenia večere vstať, lebo by jej sliepky nechceli sedieť na vajíčkach.

I keď mnohé z týchto zvykov sa vo väčšine moderných domácností nedodržiavajú, v jednotlivých regiónoch Slovenska sa s nimi stále stretávame. Niektoré tradičné prvky Vianoc pretrvávajú a každá rodina má svoje nezameniteľné zvyklosti. Čas, keď sa doma zídu všetci jej členovia pri slávnostne prestretom stole, má svoju atmosféru a osobité čaro. Ani v období modernej techniky sa však dávnym zvykom nebránime a prirodzene ich preberáme po svojich predkoch. Ďakujeme za to, že sme sa opäť všetci zišli, zapaľujeme sviečky na vianočných stromčekoch a deti i dospelí čakajú na svoje prekvapenie pod ním. n