Indický lekár Abbas Mohamed Indiu (na snímke vpravo) chce žiť medzi normálnymi ľuďmi, iracký policajt Kalav Selam (na snímke vľavo) zese nemá chuť nechať sa kvôli Husajnovi zabiť.
Práve priviezli ďalších 15 ľudí z českej hranice, po tridsiatich dňoch v tábore ich väčšinou vracajú späť útvarom hraničnej a cudzineckej polície, ktoré ich sem dopravili.
FOTO PRE SME - ERIK MOJSEJ
SEČOVCE - Bezmála 1 900 utečencov z dvadsiatich dvoch krajín sveta sa v priebehu roka vystriedalo v sečovskom Útvare pre cudzincov, ktorý tu začiatkom vlaňajšieho septembra zriadilo MV SR. Ako uviedol riaditeľ útvaru plk. Miroslav Šípoš, priemerný denný počet utečencov v zariadení, ktoré má kapacitu 250 osôb, je okolo 140 ľudí.
Podľa neho udalosti v Afganistane tieto čísla nijako výrazne neovplyvnia. Hlavná vlna utečencov mieri totiž k Pakistanu. „V súčasnosti máme v útvare 170 osôb, ale toto číslo je veľmi relatívne, pretože pred chvíľou nám priviezli ďalších 15 ľudí z českej hranice. V priebehu dňa sa počet ľudí môže meniť o 40 až 60 osôb. Nad kapacitu zariadenia neprijímame ani jedného človeka. Na sto percent bolo využité iba štyri mesiace z dvanástich, čo náš útvar jestvuje,“ hovorí riaditeľ.
Špecifikom ich zariadenia napríklad oproti Medveďovu je, že do Sečoviec prednostne prijímajú kompletné rodiny, ženy s deťmi a tehotné ženy. Z celkového počtu utečencov tvorili 80 percent muži, zvyšok ženy a deti.
Podľa platnej legislatívy môžu utečenci stráviť v útvare maximálne tridsať dní. Dovtedy sa musí rozhodnúť, čo s nimi. „Väčšinou ich vraciame späť útvarom hraničnej a cudzineckej polície, ktoré ich k nám dopravili. O azyl na Slovensku žiada málo z nich. Nie sme totiž ich cieľovou krajinou,“ hovorí plk. M. Šípoš. Hoci osobne odmieta s nami diskutovať o tom, čo bude ďalej s ľuďmi, ktorých po tridsiatich dňoch pobytu v útvare vrátia hraničnej polícii, je fakt, že ak sa ich nepodarí vrátiť späť na Ukrajinu, polícia ich jednoducho musí prepustiť. Vrátiť utečencov pohraničným vojskám Ukrajiny môžu orgány hraničnej polície SR iba vtedy, keď preukážu, že migranti k nám naozaj prešli cez zelenú ukrajinsko-slovenskú hranicu. A to sa nie vždy podarí.
Nie je ničím mimoriadnym stretnúť tých istých ľudí v sečovskom útvare opakovane. Vždy znovu a znovu sa pokúšajú dostať tam, kam sa pred niekoľkými týždňami či mesiacmi vybrali, a Sečovce či Medveďov sú pre nich iba neplánovanou zastávkou na ceste za cieľom. Pre mnohých predstavujú zariadenia ako sečovské miesto na načerpanie nových síl.
„Niekedy je až neuveriteľné, aký silný imunitný systém majú títo ľudia. Privezú ich zmrznutých, hladných, vysilených. Len čo sa ohrejú a najedia, sú po dvoch dňoch v poriadku. Zo začiatku sme sa tomu čudovali, dnes už vieme, že to je tak,“ hovorí plk. M. Šípoš. Výnimkou boli iba tri prípady žltačky. Nakazení ňou boli zadržaní migranti, ktorých museli hospitalizovať na infekčnom oddelení trebišovskej nemocnice.
KATARÍNA LUKÁČOVÁ
