Napriek tomu, hovorí Ľudovít Hallon z Historického ústavu SAV, nemôže byť o rovnostárstve za prvej republiky ani reči.
Po vypuknutí hospodárskej krízy sa podľa neho rozdiely v platoch zväčšovali najmä preto, že mzdy najnižších príjmových skupín ešte viac klesli.
Ekonomických údajov z tohto obdobia zostalo málo. Historici upozorňujú, že aj hrubý národný produkt z tých rokov sa len odhaduje. Známe sú len tabuľky platov niektorých firiem.
Napríklad najnižší plat v Tatra banke bol 1000 korún mesačne, špičkoví manažéri dostávali 2900 korún. Keďže ženy spravidla nepracovali, plat ženatého manažéra bol až 3800 korún. V Bratislave boli platy vyššie.
Prenájom trojizbového bytu vyšiel na 900 korún, pre robotníkov to teda bola nedosiahnuteľná méta. Konfekčný oblek stál asi 500 korún, topánky stovku, chlieb dve koruny, kilo hovädzieho šestnásť korún.
Aj za prvej republiky sa všeobecne verilo, že Slováci sú všetci rovnako chudobní.
Nespokojnosť s tým, že isté významnejšie povolania nie sú dostatočne ocenené oproti iným, menej dôležitým, sa prejavovala často svojsky.
Traduje sa, ako poslanec Slovenskej ľudovej strany Ferdiš Juriga na predvolebnom mítingu hromžil, že: „Mladý kaplán má menší plat ako fľandra z ministerstva!“ (fw)
