„Je to len hypotéza,“ hovorí o výskume OSN sociológ a ekonóm Stanislav Buchta. Na presné porovnanie podľa neho neexistuje dostatok presných údajov. Údaje o príjmoch obyvateľov z mnohých krajín sveta považuje za nedôveryhodné (i v prípade európskych krajín, napríklad Rumunska či Albánska). Rovnostárstvo je podľa neho spôsobené málo výkonnou ekonomikou. Z hľadiska ľavicových ideológií je dokonca pozitívne, aj keď demotivuje elitu spoločnosti.
„Hodnoverné údaje máme len o jednej skupine spoločnosti - o zamestnancoch,“ hovorí Buchta. Pritom existuje silná skupina ľudí s nízkymi príjmami - skutočná chudoba. „O strednej vrstve, ktorá je pre fungovanie spoločnosti najdôležitejšia, vieme málo, tá sa len vytvára, a potom tu máme príjmovú elitu, o ktorej nevieme nič.“
U zamestnancov je však malý rozdiel v príjmoch nepopierateľný a tých je v spoločnosti väčšina. Vo fungujúcej trhovej spoločnosti by sa ich počet mal neustále znižovať, ale na Slovensku je príliš veľa zamestnancov v štátnych službách.
„Stále sme na počiatku trhovej ekonomiky a je v nás zakorenený štátny paternalizmus - veríme, že štát sa o nás postará.“ Byť niečím zamestnancom, to bola vždy určitá sociálna istota, a tak sa Slováci do podnikania, ktoré je aj rizikové, nehrnú. „Stále u nás silne prežívajú rovnostárske teórie, ideológie,“ myslí si Buchta i ďalší sociológ Vladimír Krivý. Mzdy kvalifikovanej časti spoločnosti však časom musia ísť hore.
Rozdiel oproti krajinám, ktoré majú podobnú komunistickú minulosť (napríklad Poľsko) a v ktorých sú dnes rozdiely v príjmoch väčšie (napríklad v Poľsku je to 5,3-násobok), je podľa Buchtu spôsobený nízkou ekonomickou silou krajiny. „Cena práce svojím spôsobom odráža i nízky ekonomický profit.“ V Poľsku medzičasom narástol priemerný plat na dvojnásobok nášho. Vyššie príjmy má však v porovnaní s nami aj spodná vrstva spoločnosti. Lekári, právnici, učitelia sú hodnotení neporovnateľne lepšie.
„Komunistická minulosť je u nás zažratá omnoho viac. Veď na rozdiel od Poľska a Maďarska u nás nezostalo v súkromných rukách skoro nič,“ myslí si Iveta Radičová. Rozdiel, zvlášť medzi strednou a spodnou vrstvou, je u nás taký zanedbateľný, že celá spoločnosť splýva do jednej „hmloviny“. (fw)
