Sloboda, rovnosť, bratstvo

Správa o ľudskom rozvoji OSN porovnávala 161 krajín podľa toho, ako sú rozdelené príjmy a spotreba medzi bohatých a chudobných. Z porovnania vyšlo Slovensko ako štát, kde sú rozdiely medzi spoločenskou elitou a najnižšou príjmovou skupinou najmenšie na svete.

Pätina najbohatších Slovákov má 2,6-krát vyšší príjem ako pätina najchudobnejších. Nikde na svete nie je toto číslo nižšie. Blízko k nám má len Bielorusko s pomerom 2,9. V ostatných krajinách je príjem najbohatšej pätiny aspoň 3,2-krát vyšší a v extrémnych prípadoch dosahuje až niekoľko desiatok. Pri rovnakom porovnaní najbohatšej a najchudobnejšej desatiny obyvateľstva došla správa OSN k číslu 3,6, ktoré je opäť najmenšie na svete.

„Sú to čísla, ktoré neporovnávajú extrémne bohatých a extrémne chudobných. A takí existujú aj u nás,“ vysvetľuje riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Eugen Jurzyca. „Skôr vypovedá o tom, že sme na tom všetci približne rovnako. Je to zreteľne vidieť v bežnom živote: ľudia bývajú v rovnakých panelákoch alebo domoch, majú rovnaký prístup ku kultúre či k zdravotníctvu a nakoniec budú mať takmer rovnaký dôchodok,“ doplnil.

Nebezpečné rovnostárstvo

Správa OSN varuje, že príliš vysoký nepomer medzi príjmovými skupinami, aký je napríklad v niektorých arabských štátoch alebo v krajinách Južnej Ameriky, je zdrojom sociálneho napätia. Upozorňuje však aj na opačné problémy. Politika populizmu nie je podľa správy o ľudskom rozvoji v dlhodobom horizonte dobrou správou ani pre chudobných ľudí. „Umelo udržiavané nízke ceny za vodu či zdravotníctvo spôsobujú, že služby bankrotujúcich štátnych podnikov sa nedostanú k chudobným vrstvám.“

Ako zdroj problémov vníma vysokú úroveň rovnostárstva aj Jurzyca. „Problémy sa časom hromadia a prejavia sa tak, že spoločnosť je menej rozvinutá ako tá, kde rozloženie príjmov adekvátne kopíruje príspevok jednotlivca k spoločnému bohatstvu,“ tvrdí Jurzyca. Predpokladá, že štát, kde menej pracovití „berú“ pracovitejším, dospeje k tomu, že bude chudobnieť, kým iné krajiny budú bohatnúť. Legislatívne a hospodárske prostredie, ktoré vytvára predpoklady na rovnostárske usporiadanie spoločnosti, je podľa Jurzycu charakteristické tým, že sa ho jednotlivci snažia obchádzať. Bohatšími sa potom stávajú tí, ktorí obchádzajú zákon.

Chaos alebo riadený proces

Rovnostárstvo naráža na rastúci odpor. Jeho odrazom sú aj snahy o obchádzanie zákonov. Jurzyca to chápe ako spontánnu, ale chaotickú nápravu. Za lepšiu cestu považuje riadený proces. „Ide predovšetkým o reformy - v zdravotníctve či školstve,“ tvrdí Jurzyca. Do extrémnej podoby rovnostárstva nás podľa neho tlačia existujúce zákony.