FOTO - REUTRES
V Karlových Varoch získal film Okno naproti Krištáľový glóbus za najlepší film. Doma v Taliansku päť Davidov - talianskych národných filmových cien - a divácky sa stal jedným z najúspešnejších filmov posledných rokov. Jeho režisér Ferzan Ozpetek nakrúca v Ríme, pochádza z Turecka a ceny zbiera po celom svete. Pred dvoma rokmi sa hral v našich kinách jeho film Ignoranti, melodramatická štúdia o lžiach. Lžiach ako spôsobe prežitia. A všade, kam príde vraví, že zo všetkého najradšej je. „Keď prídem na Sicíliu do cukrárne, spoznám, aká je tam vyspelá civilizácia."
Pri poslednej cigaretke
Kedysi sa flirtovanie po taliansky vo filmoch nekončilo iba obchytkávaním, tieňovaným neckingom a rozorvaným pohľadom potenciálnych milencov, ktorých sľubne naštartované libido v rozhodujúcej chvíli prevalcoval cit pre zodpovednosť za rodinu. Možno si spomeniete, aké búrlivé bolo Manželstvo po taliansky a ako sa dal vychutnať aj odviazaný Rozvod po taliansky. „Lenže filmové časy sa menia, asi aj preto, že intímne príbehy z talianskych spální už nenakrúca Vittorio De Sica, ale ja. To bolo tak. Mladá, ale už asi desať rokov vydatá Giovanna, ktorá sa inak nemá zle, deň po dni pociťuje, že lepšie to už nebude. Lenže v tridsiatke sa človek ešte nechce zmieriť s rutinovaným manželským milovaním a rovnako rutinovanými manželskými hádkami, v tridsiatke sa peknej a slušne situovanej žene nechce zúžiť vlastný život na stereotypnú prácu, nevzrušivú domácnosť, deti a manžela, z ktorého srší všetko, len nie romantika. Čo vlastne Giovanna a jej manžel Filippo majú pred sebou?
Štatisticky pravdepodobná by bola pekná manželská kríza ventilovaná dokonalou neverou. Stačí len dosadiť do okna domu naproti krásneho Lorenza, ktorého zo svojej stemnenej kuchyne Giovanna sleduje, lačne poškuľujúceho po svojej poslednej cigaretke. A jednoduchými strihmi pripravený divák už vie, čo ho ďalej bude čakať: štandardná rodinná dráma zo súčasnosti.
Život v cukrárni
Režisér s umeleckými aj festivalovými ambíciami, akým určite Ferzan Ozpetek je, dobre vie, že v takomto prípade musí ešte dodať niečo zvláštne. Najlepšie ešte jednu paralelnú dejovú líniu, veľmi kontrastnú, s alternatívnymi alegóriami, symbolickými reflexiami a najmä možnosťou flashbackov do ďalších dejových rovín a naznačených príbehov z minulosti.
Zblúdilý starec (Simone alias David Veroli) s totálnou amnéziou, tetovaním z koncentračného tábora a zjavnou dispozíciou na pečenie zákuskov je naozaj parádne farebná a kontrastná figúrka, ktorá môže vniesť do príbehu čokoľvek. A zveriť túto postavu, ktorá toho na talianske pomery naozaj mnoho nenahovorí, živej legende talianskej kinematografie Massimovi Girottimu, bolo nielen múdre, ale aj pietne a záslužné. Až máte pocit, že ste svedkami akéhosi veľkého a vnútorného svedectva.
V momente, keď manžel Filippo plače, Lorenzo odchádza a Giovanna tradične fajčí a chystá sa začať nový život v cukrárni, vám možno napadne, že tento film nie je pre každého, že je to umelecké dielo a bežný produkt zároveň a že záleží len na vás a vašom momentálnom rozpoložení, na ktorú stranu sa prikloníte. A tiež môže vo vás vzbudiť inšpiratívny pocit, že každý niekde máme to správne okno, za ktorým raz s niekým niečo úžasné prežijeme.
Autor: Tomáš Karger
