Nedá mi, aby som nezareagoval na opakované ponosy súkromných lekárov na ich neúnosné postavenie. Hovoria, že nejde o ich platy, ale o dobro pacienta. Tu by som ako občan zareagoval a poradil im, že úplne postačí, ak sa pacientom budú venovať aspoň sedem hodín zo svojho pracovného času. Pokiaľ viem, aj neštátni lekári majú 8,5-hodinový pracovný čas, no len malá časť ambulancií začína o siedmej, väčšina až po ôsmej. Po dvanástej už obyčajne pacient nemá kam ísť. Dozvie sa akurát, že od 12. do 13. hodiny je obedňajšia prestávka a medzi 13.00 a 15.30 h si lekár robí administratívnu prácu. Neviem, v čom táto práca spočíva, ale viem, že o administratívu nejde. S lekárom robia rodinní príslušníci, ktorých prácu pán podnikateľ lekár, celkom dobre platí.
Čo sa týka čistého mesačného zárobku lekára, ten sa od lekára nedozviete. Totiž - nevie ho údajne ani on. Ja ako štátny lekár pracujem v zdravotníctve dvadsať rokov. Po poslednom výraznom zvýšení platu mám čistý príjem 16 300 Sk (posledné dva mesiace), donedávna to bolo 12 900 Sk. Neviem, mám málo, mám dosť? Na túto otázku si ťažko odpoviem sám. Alebo predsa len. Životný štandard kolegov zubárov, ale i neštátnych lekárov ostatných ambulancií je o niečom inom.
Ak nás občanov pacientov lekári berú ako tých, ktorí by im mali s ich problémom pomôcť, mali by sme najprv vedieť, o čo tu ide. Ale nepredpokladám, že sa nájde nejaký dobrovoľník, ktorý by nám dal nahliadnuť do finančných tokov svojej ambulancie, pracovného času a administratívnej činnosti. Prípadne koľko vydá za to či ono, koľko mu zostane po odčítaní splátky auta, počítača, koženej sedačky a všetkého možného, čo užíva doma, a nie v ambulancii.
Tieto úvahy sa netýkajú všetkých súkromných lekárov, ale ich konanie sa dá chápať, lebo robia len to, čo im je dovolené. Kontroly síce existujú, ale sú formálne, pretože nie je známy prípad disciplinárneho pokračovania proti neštátnemu lekárovi, ak sa zistí porušenie pracovnej alebo finančnej disciplíny.
A. HRYC, Považie
