než riskovať zníženie ceny v dôsledku prípadných nevyriešených problémov. Zaradil medzi ne dotovanie predaja zemného plynu pre domácich odberateľov z príjmov za tranzit, príliš pomalú dereguláciu, podiely v neplynárenských aktivitách, hlavne v spoločnosti Kerametal, tzv. Duckého zmenky a ďalšie netransparentné obchody z minulosti.

Analytik Fitch IBCA je presvedčený, že potenciálni investori si viac než budúce príjmy z predaja plynu cenia strategický význam tranzitného plynovodu SPP. „Čím skôr preberie regulačný úrad právomoci stanoviť maximálne predajné ceny plynu, tým lepšie,“ uviedol. Úplnú liberalizáciu možno očakávať v rokoch 2003 až 2005, predaj podielu SPP to však podľa neho výrazne neovplyvní. Hodnotu 49 % slovenského plynárenského gigantu sa neodvážil odhadnúť. Vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré ju podmieňujú, sa pohybuje vo veľmi širokom intervale.

Pospisil verí, že podiel v SPP predá ešte táto vláda. Už samotné úvahy budúceho kabinetu o spätnej reprivatizácii podniku považuje za riskantné. V konečnom dôsledku sa totiž môžu obrátiť proti nej a Slovensku v podobe negatívnej reakcie kapitálových trhov.

Medzinárodná súťaž na predaj podielu v SPP strategickému investorovi bola vyhlásená koncom augusta. Budúceho investora či konzorcium investorov by mala vláda vybrať najskôr koncom roka. Na privatizácii SPP sa chce zúčastniť spoločné konzorcium nemeckej spoločnosti Ruhrgas, francúzskej Gaz de France a talianskej Snam. V medzinárodnom tendri mu chce konkurovať konzorcium nemeckých spoločností RWE Gas a Wintershall Gas. Záujem naznačil aj ruský plynárenský gigant Gazprom, podľa denníka Financial Times možno očakávať aj účasť ďalšieho nemeckého koncernu E.O.N. Neoficiálne sa ráta tiež s veľkými americkými spoločnosťami. (sita)