Afganský „vekslák“ počíta bankovky miestnej meny priamo na kábulskom chodníku. Ak chcú jeho krajania v zahraničí poslať peniaze svojim príbuzným alebo hoci Usámovi bin Ládinovi, nerobia to prostredníctvom západných bánk. FOTO - REUTERS
- nemožno ju poraziť raketami a bombami.
Z tohto pohľadu sa vojna už vlastne začala. Začala sa ešte pred americkým čiernym utorkom. Začala sa zostreným bojom medzinárodných inštitúcií proti praniu špinavých peňazí. Nezávislá Finančná akčná skupina na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF) eviduje čiernu listinu devätnástich krajín-“práčok“.
Čo sa týka Usámu bin Ládina, Bezpečnostná rada OSN už v decembri 2000 rezolúciou žiadala členské krajiny, aby „zmrazili bezodkladne fondy a ďalšie finančné vklady Usámu bin Ládina a všetkých jednotlivcov a entít s ním zviazaných“. V marci zdroje OSN uviedli, že spojenie s afganským Talibanom má 160 vkladateľov a päť firiem.
Peniaze sú ako voda
Zoznam proskribovaných jednotlivcov, organizácií, charitatívnych spolkov a firiem spojených s bin Ládinom, ktorý zverejnil v pondelok prezident George Bush, zahŕňa 27 mien a názvov.
Výzva Američanov je podobná ako tá z BR OSN. Amerika však sľubuje tresty: „Ak robíte biznis s teroristami, ak ich podporujete alebo sponzorujete, nebudete robiť biznis s USA,“ vyhlásil Bush.
Jeho výzvu akceptovali mnohé štáty sveta.
Prišli vyhlásenia a sľuby. Experti sú však skeptickí. „Peniaze sú ako voda, jednoducho tečú do krajín alebo oblastí, kde je regulácia uvoľnená,“ hovorí Raman Uppal, profesor financií z London Business School. „Je veľmi ťažké na ne ukázať prstom.“
Al-Kaída nepotrebuje milióny
Výzva USA na finančnú vojnu proti medzinárodnému teroru je logická. Vychádza však z logiky kapitalistického sveta. Nikto pritom ani približne netuší, koľko peňazí má vlastne Al-Kaída k dispozícii. Nevie sa ani, aký bohatý je sám bin Ládin. Tvrdenia sa pohybujú v rozmedzí od „má nejaký ten milión a je na pokraji krachu“ po „má 300-miliónov dolárov“.
Ak teda európske banky oznámia, že zmrazili účty v hodnote 100 miliónov dolárov - je to málo alebo dosť?
Napokon to, čo urobili teroristi Američanom, vôbec nebola nákladná záležitosť. Podľa niektorých zdrojov stačili na zorganizovanie útoku samovrahov s lietadlami na New York a Washington rádovo státisíce dolárov a hŕstka fanaticky odhodlaných ľudí. Nezabúdajme, že títo ľudia to nerobili pre peniaze.
Čo je hundi
Finančný svet Blízkeho východu a Ázie sa riadi inými pravidlami než západné banky. BBC pripomína, že existuje dávny alternatívny systém známy v Indii ako hawala, v Pakistane, Afganistane a ďalších krajinách ako hundi. Peniaze sa presúvajú na základe osobnej dôvery, bez zakladania bankových účtov a bez papierov. Tento systém funguje aj v západných krajinách s veľkou diasporou prisťahovalcov z južnej Ázie a Blízkeho východu.
Ak chce napríklad Pakistanec poslať svojim rodičom peniaze, nepoužije bankový prevod - bolo by to podľa oficiálneho kurzu a navyše v jeho rodnej dedine ani nijaká banka nie je. Preto si nájde krajana-malého podnikateľa, „hundi brokera“. Dá mu libry a môže si byť istý, že po nejakom čase jeho rodičia peniaze dostanú. V miestnej mene, zamenené podľa čierneho kurzu. „Hundi broker“ si odpočíta províziu. Nikde o tom nezostane nijaký záznam.
Afganskí obchodníci s narkotikami používajú už roky pakistanských hundi pomocníkov. „Žiadna spravodajská služba - možno s výnimkou indickej daňovej polície - ešte tento systém účinne nezasiahla,“ hovorí pre BBC profesor Barry Rider, riaditeľ Inštitútu právnych štúdií v Londýne.
Sú napokon aj iné spôsoby, ako zmazať stopy. A tie sú známe aj v západnom svete. Sú firmy, ktoré sú len na papieri, majú jediného nastrčeného „výkonného riaditeľa“. Sú, anonymné bankové vklady, akcie na doručiteľa, korešpondenčné banky a mnohé ďalšie cesty.
Banky a legislatíva
Problém sa napokon týka samotných bánk. „Banky nemajú ľudí s dostatočnou skúsenosťou, ktorí by hrali Sherlocka Holmesa,“ povedal BBC nemenovaný britský vysoký bankový úradník. „Postup je veľmi šikovný - tí ľudia fungujú cez legitímne spoločnosti. Ako ich všetkých môžete vypátrať? Vyplňovanie formulárov STR (Suspicious transaction reports - povinnosť podať správu o každom podozrivom bankovom prevode nad 10-tisíc dolárov), pravidlá typu ,poznaj svojho klienta‘ a ďalšie regulácie - to je príliš veľké bremeno,“ dodáva.
Je tu napokon aj problém západnej legislatívy. Európske štáty budú musieť prijať nové zákony, aby dokázali aspoň s čiastočným efektom kontrolovať toky peňazí v bankách, odkázal v pondelok Európanom prezident Bush. Už mesiace sa ťahá debata medzi Európskym parlamentom a jednotlivými štátmi, či dať právnikom firiem zákonnú povinnosť oznámiť, keď sa ich klient či zamestnávateľ dopúšťa prania špinavých peňazí, pripomína Reuters. Po atentátoch v Amerike dostane debata možno rýchlejší spád.
REAKCIE NA BUSHOVU VÝZVU
EÚ - Európska komisia ešte v júli inštruovala európske banky, aby zmrazili účty stoviek jednotlivcov a organizácií spojených s bin Ládinom v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z decembra 2000. Zmrazené vklady dosiahli hodnotu asi 100 miliónov dolárov, z toho len v Británii 68 miliónov. Nemecko, Francúzsko a Británia po Bushovom prejave zmrazili ďalšie podozrivé kontá. Nemecko v utorok oznámilo zmrazenie 13 účtov. Francúzsko ešte cez víkend zmrazilo účty vodcov Talibanu vo výške asi 4 milióny dolárov.
Švajčiarsko - tretí najväčší offshore raj sľúbil plnú podporu, hoci má pevné pravidlá o bankovom tajomstve. Tie vraj nebudú prekážkou.
Lichtenštajnsko - ďalšie dôležité bankové centrum sľúbilo spoluprácu, jeho premiér však odmietol, že by práve jeho krajina a vôbec offshore zóny boli finančným zázemím teroristov. Len tento rok bolo vymazané zo zoznamu štátov umožňujúcich pranie špinavých peňazí.
Luxembursko - sľúbilo zmraziť účty teroristických sietí, ale zatiaľ nemá dosť informácií na formálne vyšetrovanie.
Bahamy - zakázali obchody s podozrivými organizáciami.
Japonsko - Agentúra finančných služieb už žiada banky, aby hlásili každé aktivity evokujúce pranie špinavých peňazí. Dôkazy o finančnej aktivite ľudí spojených s Talibanom v krajine vraj nenašli.
Antiqua a Barbuda - karibské off shore zóny sľúbili zmraziť každý podozrivý účet.
Filipíny - sľúbili zmraziť účty miestnej radikálnej skupiny Abú Sajjáfa, ale žiadne vraj nenašli.
Malajzia - šéf polície odmietol komentovať, že bin Ládin má v krajine účty, ako vyhlásil jeden Ladínov bývalý spolupracovník. Bank Negara Malaysia tvrdí, že uplatňuje zásadu „poznaj svojho klienta“.
Libanon - krajina, ktorá je na čiernom zozname svetových „práčok“, sľúbila pomoc, ale zatiaľ vraj nedostala špecifickú požiadavku.
Nikaragua - krajina podozrivá ako „oddychové miesto“ teroristov chce preveriť účty 19 cudzincov, z nich 18 Arabov.
Saudská Arábia - sľúbila podporu Bushovej výzve, podľa princa Saúda majú však teroristi peniaze skôr od stúpencov žijúcich na Západe, než od tých na Blízkom východe.
Spojené arabské emiráty - zmrazili kontá podozrivých z Bushovho zoznamu.
Pakistan - zmrazil podozrivé kontá.
(zah)
