Pre mnoho arabských vlád je intifáda a terajšia protiteroristická kampaň organizovaná Spojenými štátmi ideálnou príležitosťou vyrovnať sa s domácou nepohodlnou opozíciou. „Teraz možno prinútiť ľudí zohnúť chrbát ešte viac než predtým a robiť to, čo by za iných okolností vyprovokovalo rozhodný odpor,“ povedal nemenovaný arabský politik v Ammáne.
V Libanone skončilo už v auguste za mrežami dvesto stúpencov generála Michela Aúna, ktorý žije v exile a patrí medzi symboly odporu proti sýrskemu vplyvu. Trinásteho septembra bolo v Egypte zatknutých niekoľko desiatok členov radikálnej organizácie Džamá al-Islámíja, ktorí sa dostali do ciel k ďalším 37 zatknutým ešte pred protiamerickými atentátmi. Kuvajt sa rozhodol pod zámienkou boja proti terorizmu sprísniť kontrolu islamských charitatívnych skupín, ktoré na jeho území operujú údajne nelegálne. Pozadu vo vybavovaní si domácich účtov nezostalo ani Jordánsko. Z obavy, že by sa palestínska intifáda mohla odraziť na výsledkoch parlamentných volieb plánovaných pôvodne na jeseň, bolo hlasovanie odložené na neurčito. Skoro polovica Jordánčanov je palestínskeho pôvodu. Kráľ Abdulláh II. rýchle podpísal zákony, s ktorými by boli inak problémy. Jeden z nich napríklad obmedzuje právo verejného zhromažďovania sa a demonštrácie. Ďalší dáva premiérovi právo previesť do právomoci vojenského súdu prípady, v ktorých pôjde o bezpečnosť štátu. „Sme svedkami zavádzania stanného práva v zamatových rukavičkách,“ povedal bývalý premiér Táhir Masrí. (čtk)
