Minister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník a poslanci sociálneho výboru parlamentu boli minulý týždeň na služobnej ceste v Čile, kde sa oboznámili s podobou tamojšej dôchodkovej reformy. Čílska reforma je vzorom pre svet, a príklad z nej si zobralo aj Kaníkovo ministerstvo. Medzi slovenskou a čílskou reformou sú však rozdiely. Priebežný systém Čile
* V Čile sa reforma začala pred 23 rokmi, každý si mohol vybrať, či prejde do nového systému teda bude sporiť iba na osobnom účte, alebo či zostane v štátnom systéme. Kto na trh práce vstúpil po prvýkrát, musel sa povinne zapojiť do nového systému. Tým sa štátny priebežný systém uzavrel a postupne zaniká. V novom systéme je už dnes viac ako 90 percent Čiľanov.
Slovensko
* Zachovávame priebežný štátny systém, sporenie na súkromných účtoch je možné iba popri priebežnom pilieri, dominantnom. Už prvý pilier garantuje zásluhovosť kto viac odvedie, viac z neho dostane. Podľa ekonómov z Nadácie F. Hayeka si tak piliere konkurujú a so zhoršujúcimi sa demografickými štatistikami bude dlh štátneho priebežného systému ďalej narastať. Podľa nadácie dnes štát za každú korunu odvodov vypláca približne korunu a deväťdesiat halierov dôchodku, po reforme má z prvého piliera ponúkať za každú korunu takmer tri.
Výška dôchodku Čile
* Povinné odvody na osobný účet sú 10 % hrubej mzdy. Navyše mesačne platí zamestnanec 2,25 % z hrubej mzdy ako poplatok dôchodkovej spoločnosti. Dôchodok z povinného sporenia predstavuje asi 70 % mzdy.
* Každý má dôchodkovú vkladnú knižku, na ktorú sa mu pripisuje usporená suma a výnosy. Môže si tak kontrolovať výšku na účte a vie, aký dôchodok by získal, ak by do dôchodku odišiel okamžite. Čas a vek odchodu do dôchodku si môže každý slobodne vybrať. Limitom je iba minimálny dôchodok, na ktorý musí mať úspory. Kto si nenasporí do dôchodkového veku aspoň na minimálny dôchodok, štát mu doplatí. Tým je zaručená solidarita pri relatívne nízkych nákladoch, väčšina si totiž nasporí.
Slovensko
* Zvyšuje sa percento odvodov na dôchodkové zabezpečenie, z 28 na 28,75 % hrubej mzdy a zvyšuje sa maximálny vymeriavací základ z 32 000 korún na trojnásobok priemernej mzdy.
* Pri predčasnom odchode do dôchodku sa dôchodok znižuje o pol percenta za každý mesiac skoršieho odchodu.
* Štát bude poskytovať dôchodky každému, nie iba tým, ktorí si na ne nedokážu nasporiť. Štátny pilier bude zabezpečovať zásluhovosť, ale nebude garantovať minimálny dôchodok. Ľudia s malými príjmami budú odkázaní na sociálnu pomoc.
Dôchodkové spoločnosti Čile
* Dôchodkové spoločnosti majú výlučný predmet činnosti, portfóliá fondov reguluje vláda. Aby bolo riziko investovania rozložené na viacero druhov investícií, stanovuje maximálne limity investovania do jednotlivých nástrojov kapitálového trhu. Majetok občanov je oddelený od majetku spoločnosti. Dohľad zabezpečuje nezávislý orgán, každá spoločnosť utvára rezervy. Vo svete je bežné, že sa hranica minimálneho výnosu určuje ako priemerný výnos všetkých dôchodkových fondov za určité obdobie. Ak napríklad jeden z fondov dosiahne za predchádzajúci rok výnosy o viac ako stanovenú úroveň nižšie než ostatné, musí rozdiel doplatiť z vlastného.
* Úspešnosť zaručuje aj voľná konkurencia. Vstup do odvetvia je voľný, každý občan môže slobodne prestupovať z jednej dôchodkovej spoločnosti do druhej bez poplatkov.
Slovensko
* Majetok občanov je oddelený od majetku dôchodkových spoločností. Všetky úspory sa v dôchodkovej spoločnosti ani nenachádzajú má ich u seba jej depozitár silná banka. Tá nesie zodpovednosť za každé ich použitie. Na celý systém dohliada nezávislý orgán, ktorý môže okamžite zastaviť každú podozrivú transakciu.
* Podľa ekonómov z Nadácie F. Hayeka navrhovaný druhý pilier výrazne obmedzuje motiváciu serióznych spoločností vstúpiť na náš trh. Druhému pilieru konkuruje samotný štátny pilier, ktorý sľubuje zásluhovosť. Absencia vlastníckych práv peňazí na účtoch môže viesť k jeho zrušeniu ktoroukoľvek z vlád. Prekážkou rozvoja konkurencie je i ustanovenie, podľa ktorého musí každá nová spoločnosť do jedného roka získať najmenej 50 000 klientov, inak na ňu Úrad pre finančný trh uvalí nútenú správu.
* Na Slovensku sa má minimálna výnosnosť viazať na dôchodkovú jednotku. Každá novovzniknutá spoločnosť teda bude musieť za rok a pol svojej činnosti dosiahnuť výnos zo spravovaných peňazí na úrovni 80 % z celého doterajšieho výnosu ostatných fondov, čo je takmer nemožné.
Odvody Čile
* Po reforme trápil aj Čile dlh starý systém prišiel o významnú časť príjmov od občanov, ktorí prešli do nového systému. Na vykrytie použili príjmy z privatizácie štátnych podnikov, emisiu štátnych obligácií, prechodne existovala transformačná daň, čo bola tá časť odvodov, ktorú platí zamestnávateľ. Postupne zanikla, čím sa znížili aj náklady na pracovnú silu.
Slovensko
* Slovenské odvody sa zvyšujú aj preto, lebo treba platiť obdobu „transformačnej dane", ide o odvody 2,75 percenta do rezervného fondu, ktorý má vykrývať deficity Sociálnej poisťovne. Do rezervného fondu platí zamestnávateľ.
Ako je to s dedením Čile
* Výplata prebieha ako doživotná anuita , keď si pri odchode do dôchodku pracujúci za usporené peniaze kúpi od životnej poisťovne doživotný dôchodok. Výška sa vypočíta podľa priemerného veku dožitia, ak dôchodca žije dlhšie, poisťovňa znáša náklady. Na druhej strane sa stráca nárok na dedenie úspor, keďže dôchodcovi už nepatria, lebo si za ne kúpil dôchodok. Pri programovom výbere peniaze na účte zostávajú majetkom dôchodcu. Spoločnosť mu vypláca pravidelne prepočítanú mesačnú výšku dôchodku. Nevyčerpané peniaze sa ďalej investujú. Úspory sú teda ďalej majetkom dôchodcu a možno ich dediť.
Slovensko
* Dôchodkové úspory v pôvodnom návrhu reformy nemali byť majetkom občanov, ale štátu. Podľa ekonómov z Nadácie F. Haeyka by to otváralo priestor na zasahovanie politikov do systému, v budúcnosti by mohli zrušiť celý systém, bez toho, aby sa to dalo označiť ako „znárodnenie". Príspevky do druhého piliera bude vyberať Sociálna poisťovňa, z čoho vyplývajú nevýhody. „Poisťovňa nie je schopná efektívne vymáhať nezaplatené odvody od zamestnávateľov ani pre priebežný systém. Už dnes nie je poisťovňa schopná vymôcť asi 30 miliárd korún. Je tiež nepravdepodobné, že by ako štátna inštitúcia vymáhala peniaze od iných štátnych podnikov. Viete si predstaviť, ako vymáha odvody od železníc?" pýta sa Ivan Švejna z nadácie. Riešením má byť nový garančný fond, ktorý v prípade neschopnosti vymôcť odvody od zamestnávateľa doplatí peniaze na účet pracujúceho.
* V prípade, že sporiaci občan predčasne zomrie, získajú jeho dediči celú sumu, ktorú mal nasporenú, nie však formou dedičstva, ale formou jednorazovej dôchodkovej dávky (bez nároku na ďalší pozostalostný dôchodok). (S pomocou Nadácie F. Hayeka)