Smrteľne chorý (Bruno Todeschini) na pláži: Rozpad, bezbrannosť, bolesť.FOTO - MOVIEWEB
Pred dvoma rokmi nakrútil Patrice Chéreau film o túžbe. Intimita je o dvojici, ktorá sa stretáva raz za týždeň, bez toho, aby o sebe niečo vedela, na bezslovný sex. Režisér ponoril tajomstvo tejto vášne do pokrčených postelí. Páliaci cit milujúcich sme mohli odčítať z potu a sčervenenej kože na ich nahých telách.
V novom filme Jeho brat (Son frere), ktorý získal na tohtoročnom Berlinale Strieborného leva, rozpráva príbeh Thomasa, ktorý trpí na nevyliečiteľnú krvnú chorobu a ku koncu filmu spácha samovraždu. Thomas sa objaví u svojho mladšieho, homosexuálneho brata Luca, ktorého už dlhšie nevidel, a prosí ho o pomoc. Luc ho sprevádza na trýznivých pobytoch v nemocnici a krátkych dňoch zotavovania pri mori.
„V podstate robím každý film ako kritiku toho predchádzajúceho. Premýšľam o tom, čo mi v ňom chýbalo alebo čo som tam nezvládol. Človek vždy chce ohromiť sám seba. Intimita mala do činenia so sexualitou, tento film - bez sexuality - ukazuje, ako choroba zabíja túžbu," povedal Patrice Chéreau pre Le Monde „Priatelia a partneri sú vylúčení, láska medzi bratmi zaberá celý priestor, pre nikoho nezostalo miesto, len na túto zvláštnu lásku, ktorá sa vrátila."
Film ukazuje bezútešnosť nemocničnej všednosti, milé, ale prázdne tváre personálu, nemé zúfalstvo pacienta. Sleduje hadičky, ktorými odteká z rany kvapalina. Poletuje nad hladinou Atlantického oceánu, nad pobrežím, kde sa lámu vlny pod šedobelasým nebom. A ako v Intimite sa oko kamery obracia k nahému telu, pohybuje sa po bledej koži a vlasoch spotených strachom, zameria sa na čerstvú jazvu po operácii, krvavé chrasty. Akoby sme pozorovaním nahého mäsa mohli zistiť niečo o posledných veciach ľudskej existencie.
Jeho brat vyplnil čakanie Patricea Chéreaua na veľký projekt Napoleon. Spomenul si na román, ktorý kedysi čítal a prečítal si ho zas. „To bolo v zime 2002 a o pár dní bolo všetko hotové." Pracovný tím tvorili deviati ľudia a na nakrúcanie potrebovali tridsať dní.
Patricea Chéreaua fascinujú filmy Dogmy. On však nemôže nakrúcať, ako žiada Dogma, na digitálnu kameru. „Potrebujem na telá a tváre to najlepšie svetlo, hlavne na farbu pokožky, a tá je pre mňa veľmi dôležitá. Digitálne kamery sú pre mňa okrem toho aj príliš ľahké, človek má bojovať s váhou kamery, lebo potom je to, ako keď filmujete dovolenku."
Snaží sa dokumentaristicky chladne pátrať v stopách umierania, dívať sa na smrť pevným pohľadom. Za jeho málovravnosťou je skrytý pátos utrpenia. Raz prídu dve sestričky pripraviť Thomasa na operáciu, oholiť mu chlpy. Kamera sleduje túto operáciu nesmierne podrobne. Naťahujú si gumové rukavice, bzučí holiaci strojček, šuchoce fólia. Triezvy akt je ako obetný rituál, príprava baránka na porážku.
V záchvatoch horúčky sa hovorí o smrti, o pocitoch, o vzťahoch, o problémoch vzťahov. Thomas a Luc sa usilujú urobiť niečo so svojou náročnou bratskou láskou. Keď Thomas nakoniec vôjde do vody, osamelý dom pri mori vidíme ako uprostred namaľovanej krajiny a Marianne Faithfull k tomu spieva „ashes to ashes, dust to dust", stane sa z filmu melodramatická opera o zomieraní.
