Armin Meiwes svoju obeť zabil a zjedol.FOTO - REUTERS
Štyridsaťdvaročný počítačový expert sa musí zodpovedať za vraždu berlínskeho inžiniera, ktorého pred dvoma rokmi dobodal, naporcioval a postupne zjedol.
V čase puberty žil Meiwes sám so svojou matkou a cítil sa opustený. Predstavoval si, že má brata, nazýval ho Franky, a aby si ho navždy ponechal, predstavoval si, že ho zje. K jeho fantáziám ho neskôr podnecovali aj krvavé videofilmy. „Štíhli blondiaci boli môj typ," povedal Meiwes.
Svoje túžby sa rozhodol realizovať po smrti matky v roku 1999. Cez internet sa zoznámil s inžinierom starším o rok z Berlína, Berndom Jürgenom Brandesom, ktorý trpel psychickou poruchou - syndrómom sebazničenia.
Stretli sa na povale Meiwesovho domu. Kanibal tvrdí, že svoju obeť nezabil, ale iba splnil Brandesovo prianie. V každom prípade hosť z Berlína zjedol 20 práškov na spanie a vypil pollitra pálenky, Meiwes mu potom odrezal pohlavný úd, ktorý upiekli a spolu s umierajúcou obeťou sa ho pokúsili zjesť. Brandes však rýchlo strácal krv a upadol do bezvedomia, vtedy ho Meiwes niekoľkými bodnými ranami do krku zabil a mŕtvolu rozložil na kúsky. Zvyšky zakopal v záhrade.
Všetko pritom filmoval na video. Rozložené porcie mäsa zmrazil a postupne ich konzumoval. Videozáznam si Meiwes pravidelne premietal a pritom sa pohlavne ukájal.
Na stopu mu prišli až v júli 2002, keď istý študent z Innsbrucku upozornil políciu na inzerát na internete, ktorým sa Meweis - pod menom Franky - snažil nájsť nové obete.
Ešte predtým sa Meiwes stretol najmenej s piatimi mužmi, ktorí sa mu ponúkli ako eventuálne obete. Cez internet bol však v kontakte s vyše 400 mužmi s kanibalistickými sklonmi.
Nemecko je z prípadu kanibala vo vytržení. Ľudia čítajú podrobnosti o jeho charaktere a spôsobe, ako zjedol svoju obeť, právnici zasa debatujú, za čo a na koľko ho vlastne odsúdia. Nemecké trestné právo totiž kanibalizmus nepozná.
Meiwesa preto prokurátor obviňuje z vraždy na ukojenie pohlavného pudu. Obhajca však tvrdí, že to bolo zabitie na želanie, pretože obeť so svojím zabitím od začiatku súhlasila. Rozdiel je v tom, že za vraždu na želanie môže dostať maximálne päť rokov, kým za vraždu na ukojenie sexuálnych túžob doživotie.
Podľa psychiatrického posudku je páchateľ plne zodpovedný za svoje činy. Podobný dojem z neho mali aj včera v súdnej sále. Od začiatku spolupracoval a bol ochotný vypovedať. Bol pokojný a chladnokrvný.
Rozsudok v procese, v ktorom má vypovedať 38 svedkov, sa očakáva začiatkom februára budúceho roka.
