BRATISLAVA ­ Zmeny v návrhu dôchodkovej reformy sa poslancom asi podarí presadiť. Dôchodkové úspory by tak v budúcnosti mali patriť ľuďom a výnosy penzijných fondov by nemali byť zdaňované. Proti nebude ani ministerstvo financií, ktoré sa v súvislosti s odklonením časti sociálnych odvodov na súkromné účty bálo privysokého deficitu verejných financií.

„Padol návrh, aby boli dôchodkové účty súkromné a nepatrili Sociálnej poisťovni. V podstate s tým nemáme problém, ak sa náklady na reformu zmestia do jedného percenta HDP," vyhlásil včera minister financií Ivan Mikloš. „To sedí, ani takáto reforma by nemala prehĺbiť deficit verejných financií o viac ako percento HDP ročne," potvrdil minister práce Ľudovít Kaník.

Zákon o starobnom sporení, ktorý má ľuďom od roku 2005 umožniť sporiť si na penzie na vlastných účtoch, je v parlamente v druhom čítaní. Sociálny výbor v piatok jednoznačne schválil pozmeňovacie návrhy, ktoré spravia z kapitalizačného piliera majetok sporiteľov a výnosy oslobodia od 19-percentnej dane.

Práve návrh ministerstva financií, aby úspory ľudí patrili formálne Sociálnej poisťovni, odborníci najviac kritizovali. Takéto riešenie by totiž znemožnilo dedenie nasporených peňazí v prípade predčasnej smrti sporiteľa.

Podľa Mikloša bolo štátne vlastníctvo dôchodkových úspor ľudí pôvodne iniciatívou ministerstva práce. „My sme to vtedy len akceptovali," dodal šéf rezortu financií.

Aj zmenený návrh penzijnej reformy počíta s centrálnym výberom dôchodkových úspor od ľudí. Odvody na dôchodkové sporenie bude vyberať Sociálna poisťovňa, nebudú však príjmami štátu, ale podľa pozmeňovacieho návrhu pôjdu na účet poisťovne vedený v Národnej banke Slovenska. Touto zmenou sa prostriedky kapitalizačného piliera vyčlenia z okruhu verejných financií a budú súkromným vlastníctvom, ktoré sa v prípade smrti sporiteľa stane súčasťou dedičstva.

Z účtu v NBS bude Sociálna poisťovňa posielať peniaze do tých dôchodkových správcovských spoločností, ktoré si ľudia sami vyberú.

Poslanci išli do Čile na úver

Cestu poslancov, ktorí strávili dva novembrové týždne v Čile, neplatila Svetová banka. Banka poskytla ministerstvu sociálnych vecí len pôžičku. „Pôžičku 26,2 milióna eur s lehotou splatnosti 7 rokov podpísal ešte v máji 2002 František Hajnovič, vtedajší minister financií," povedala Ingrid Brocková zo Svetovej banky. „Cesta poslancov sa hradila z tejto pôžičky, aj z peňazí zo štátneho rozpočtu."

Pôžička je určená na projekt reformy správy sociálnych dávok. Podľa Brockovej je však „len na rozhodnutí súčasného vedenia ministerstva, ako tie peniaze použije".

Riaditeľ koordinačnej jednotky Svetovej banky na ministerstve Dalibor Gergeľ odmietol uviesť, koľko cesta poslancov do Čile stála.

Podľa Ivana Švejnu, riaditeľa Nadácie F. A. Hayeka, bola cesta 13 poslancov do Čile úplne zbytočná.

(vlk)