Nejako sa to zvládne
Atény sú najstarším veľkomestom v Európe, no okolie známych historických klenotov prekvapí moderným výzorom. Život tu plynie pohodovo.
„Zhora mesto vyzerá, že je stáročia rovnaké. To preto, že ho nemenne zastrešuje majestátna Akropola. Lenže Atény sa neustále rozširujú a v tomto čase sú určite najrušnejším staveniskom na svete," hrdo oznámil šofér minibusu po pätnástich minútach jazdy z aténskeho letiska Eleftherios Venizeles, keď sa pod novou diaľnicou vynorila široká panoráma obrovskej metropoly obkolesenej horami.
Potom sa znalecky ponoril do spleti preplnených ulíc v centre a na otázku, ako päťmiliónové mesto zvládne dopravný nápor v exponovanom čase olympijských hier, odpovedal vyhýbavo. „Nejako si poradíme."
Charakteristickou črtou stoickej gréckej povahy je presvedčenie, že nakoniec sa to vždy nejako podarí stihnúť. I keď nikto vlastne nechápe ako.
Sviatok za 6,6 miliardy eur
Digitálne hodiny v organizačnom stredisku Hier XXVIII. olympiády neúprosne odrátavajú sekundy do slávnostného otvorenia najväčšieho športového sviatku, ktorý sa začne 13. septembra budúceho roka na novom olympijskom štadióne v Aténach. Všetko to vyjde na 6,6 miliardy eur.
„O tomto momente som sníval celý svoj život, olympiáda sa vracia domov," povedal jeden z organizátorov Antonis Kasrotis.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) a grécki organizátori sa utešujú, že najhoršie obdobie je už za nimi, zahraničné i grécke médiá sú však skeptickejšie. Podľa gréckej tlače krajina riskuje aj veľké poníženie, ak sa neudejú významné zmeny. Renomovaný grécky denník napísal, že škandály počas predolympijských testov sú varujúce a musia organizátorov zmobilizovať. „O rok sa nemôže stať, aby sa americkí či britskí veslári pre silný vietor ocitli pod vodou alebo Nemci dostali salmonelózu, ako sa to stalo počas majstrovstiev sveta juniorov vo veslovaní."
Prezidentka organizačného výboru Gianna Angelopoulosová však tvrdí, že Grékom sa podaril malý zázrak, keď počas dvoch rokov dobehli časový sklz spôsobený vnútornými konfliktmi.
Frapé kontra stres
Kým bežní Aténčania olympijský finiš zatiaľ veľmi neprežívajú a pokojne si popíjajú obľúbené frapé a bafkajú cigary, vo vestibule budovy organizačného centra už pulzuje takmer japonsky presný režim. Sústredené tváre vo vkusných modrých uniformách v náhlosti zautomatizovane vkladajú do turniketov identifikačné karty, spomalia iba pri prechode bezpečnostným detektorom. Stohy spisov a blikajúce obrazovky počítačov sú neklamným znakom, že záťaž sa stupňuje. Zvedavým novinárom zatiaľ môžu poskytnúť iba peknučké makety, nákresy, schémy dopravnej organizácie. V reálnom teréne ešte dominujú buldozéry.
Veselá Marina Lambriniová z ministerstva tlače a médií skupinku zahraničných novinárov v útulnej taverne ubezpečuje, že všetko naozaj bude o.k. „Gréci si jednoducho dávajú načas, ale vždy prevládne pocit zodpovednosti a národnej hrdosti." Verí, že nakoniec budú všetci pyšní, olympiáda sa vydarí a ovanie návštevníkov aj antickým spiritom."
Atény v totálnej rekonštrukcii
Aktuálne sú Atény v totálnej rekonštrukcii. Budujú sa nové linky metra, kilometre diaľnic, dokončujú sa mosty a predovšetkým gigantické športoviská.
Autobus s novinármi vyráža od budovy organizačného mozgu na obhliadku. Sprievodca Ektoras cestou po novom úseku diaľnice ukazuje na nedokončenú stavbu Olympijského štadióna, ktorý navrhol španielsky architekt Calatrava. Žiadna zastávka, stavba je oplotená. Supermodernú pýchu olympijského areálu bude zdobiť futuristická strecha zo skla a ocele. Jej konštrukcia však ešte leží mimo štadióna, ktorý bol pripravovaný už na olympiádu v roku 1996. Väčšina sveta verila, že Atény pri storočnom jubileu novodobých hier dostanú usporiadateľské právo. Morálne. Ukázalo sa však, že komercionalizácia bola už vtedy vyššie a nad úctou k olympijskému rodisku vyhrala dolárová autorita Coca-coly a Atlanta. Olympijský štadión Spiridona Louisa (prvý maratónsky víťaz novodobej éry 1896) s kapacitou 80 000 miest bol dokončený v roku 1982. Úspešne prebehli na ňom atletické ME 1982 i svetový šampionát 1997. Už vtedy spĺňal špičkové kritériá a mnohí sa nazdávajú, že ďalšia prestavba je už len imidžovou čerešničkou na dominante olympijského areálu.
Zatiaľ iba Galatsi
Pre novinárov bola koncom novembra sprístupnená iba hala v štvrti Galatsi pár kilometrov juhovýchodne od hlavného areálu. Televízne štáby z Talianska, Španielska i ARD dychtivo vybehli do terénu a nakrúcali konečne autentické zábery. Okrem manažéra projektu Petsariniho spovedali aj usmievajúcich sa robotníkov na pichľavom slnku. Občas ich zaskočila španielčina i ruština, komótne tempo robotníkov kontrastovalo s chvatným pobehovaním žurnalistov. Hala Galatsi, v ktorej budú súťažiť stolní tenisti a moderné gymnastky pôsobila studeným dojmom. Betón a železo však majú poľudštiť finálne úpravy interiéru. Exteriér pripomína mesačnú krajinu. Ťažké mechanizmy sa k hale terigajú po hlinených „cestách".
Rakúsky kolega Olaf, typický perfekcionalista, sa cestou k olympijskej dedine od sprievodcu netrpezlivo snaží vypáčiť, ako to vlastne dopadlo s jeho žiadosťou o požičanie auta počas Hier, ako bol zvyknutý v minulosti. Okrem toho sa stále nevie dopátrať, kam presunuli jeho pôvodnú hotelovú rezerváciu, za ktorú vopred zaplatil vyše tristo eur za každú noc. Jasnú odpoveď nedostal, univerzálne ubezpečenie so záplavou úsmevov, že všetko bude nakoniec v poriadku, ho veľmi neuspokojilo.
Párny nepárny
Diaľničná prípojka k olympijskej dedine ležiacej na severnom cípe Atén nebola dokončená, obchádzka po ceste plnej výmoľov v sprievode sliepok bola nekonečná. Slnkom zaliata olympijská dedina pripomína trojposchodovú zmenšeninu bratislavskej Petržalky. Len farebne pestrejšiu a novučičkú. Znalci skonštatovali jej najväčšiu prednosť športovci budú mať priestrannejšie izby než v minulosti. S kolegom kreslíme smutnú predstavu, že slovenským športovcom možno vystačí jediný domček. Dosiaľ máme istých 22 miesteniek, v Aténach sa predpokladá účasť 50 60 slovenských športovcov (otvorený je ešte postup jediného kolektívu vodných pólistov). Stále je to však asi polovica z počtu, čo nastúpil na slávnostné otvorenie v Sydney 2000.
Ekobusy proti smogu
Najväčšie obavy vyvoláva dopravný kolaps. V Aténach jazdia dva milióny áut, medzi ktorými sa ekvilibristicky preplieta niekoľko stotisíc motocyklov. Platí zásada, že na cesty môžu vyjsť v jeden deň iba vozidlá s párnym číslom na konci značky. A na ďalší deň na striedačku tie s nepárnymi. Pokuta je 80 100 eur, ale existuje dosť široká škála výnimiek taxikári, zásobovanie a do tejto kategórie sa zmestí všeličo.
Hovorca organizačného výboru, ktorý nechcel byť menovaný a má na starosti dopravu, tvrdí, že ich systém bude úspešný. Základom má byť, že na centrálny cestný okruh budú mať vstup iba vozidlá širokej olympijskej rodiny. Každý jej člen musí byť akreditovaný. Okrem 10 500 športovcov, 21 600 ľudí z médií, 5800 členov Medzinárodného olympijského a národných výborov, 35 000 sponzorov, 6700 členov tímov a ich technického zabezpečenia. Ale Aténčania už teraz frflú, že to nie je voči nim fér. Život bez auta či motorky si nevedia predstaviť.
Aj v Aténach nadviažu na environmentálny duch Hier. V oblasti, ktorú v letných mesiacoch často kvári smogová clona, bude počas olympiády jazdiť 2500 novučičkých ekoautobusov na zemný plyn.
Bez peňazí nie sú problémy
Vo štvrti Plaka v centre mesta v početných obchodíkoch so suvenírmi už naplno beží predaj predmetov s olympijskými symbolmi. Tričká, maskoty, uteráky, čiapky, ruksaky musia mať na visačke oficiálnu licenciu s hologramom. Na rozdiel od iných tradičných gréckych artiklov sa s ich cenou nedá pohnúť. Olympijské kruhy s logom Atén sú obrovským biznisom. Odťažito pôsobí päťkrát lacnejšie tričko s nápisom: No job, no money, no girls, no problem (žiadna práca, žiadne peniaze, žiadne ženy, žiaden problém).
Zatiaľ kraľuje futbal
Hustý dym z cigár pretínajú vzrušené výkriky, zmagnetizovaní diváci nezriedka vyskočia zo stoličiek pod televíznou obrazovkou s plateným kanálom Magic. Interiér krčmičky ani nie kilometer pod Akropolou bol na nerozoznanie od štvorky s umakartovými stolmi kdesi na Kysuciach. U nás to zrejme vyzeralo podobne počas finále hokejových majstrovstiev sveta so šatanovcami.
Udalosťou predposledného novembrového víkendu v Aténach bolo mestské futbalové derby Olympiakos Panathinaikos. Manévre fanúšikov prebiehali už niekoľko dní predtým. Nezmieriteľní sokovia si posielali úmrtné parte, polícia sprevádzala oba tábory v izolovaných kordónoch už dlhé hodiny pred zápasom. Dvanásť športových denníkov, záplava informácií prúdila najrôznejšími televíznymi kanálmi, gradovala futbalový ošiaľ.
„Kým na Slovensku sa udomácňuje názor, že futbalisti sú darmožráči, tu sa zaujímajú o futbal ženy aj deti. Každý vie všetko. Len škoda, že v gréckych hľadiskách sa množia agresívne skupiny", hovorí Slovák Jozef Bubenko, ktorý trénuje jeden z menších aténskych klubov Panionis. Inak derby s remízovým koncom 1:1 nebol žiadny futbalový zázrak. V červenom drese domáceho Olympiakosu upútal majster sveta z Francúzska Christian Karembeu najviac bujným účesom. Rozdával krátke alibistické prihrávky do šírky. Jeho slovenskej manželke Adriane Sklenaříkovej sa v luxusnej vile nad morom páči. Ak práve nefotí v Paríži. Pozor, zápasy domácej ligy sa v Grécku netipujú, hoci stávkové kancelárie sú na každom kroku a zväčša plné.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Atény Bratislava
