PhDr. Ivan Valkovič
Radí psychológ Mám 25 rokov, som vydatá a máme dve malé deti (2,5-ročné a 8-mesačné). Som na materskej dovolenke, môj muž má plat asi 16-tisíc hrubého. Je síce dobrý manžel, pomáha mi v domácnosti, stará sa odeti, problémom však je jeho úžasná šetrnosť - až lakomosť. Dáva mi veľmi málo peňazí približne 7000 korún na mesiac. Z toho a zmôjho rodičovského príspevku musím zaplatiť byt, elektrinu, vodu, urobiť nákupy. Mužovi sa snažím vysvetliť, že takto sa nedá žiť, ale on si myslí, že nie som dostatočne skromná. Je pravda, že ani on sa nerozťahuje, nefajčí, nepije, nevyhadzuje na oblečenie. Jeho cieľom je postaviť si rodinný dom a tak šetrí. Teraz bývame v malom meste vo vlastnom dva a pol izbovom byte, ktorý nám odkúpili moji rodičia. Manžel pochádza z dediny, býval v rodinnom dome a aj keď nemali nikdy dosť peňazí, chovali hydinu, prasce, mali záhradu.
Ako ho mám presvedčiť, že mi musí dávať viac peňazí a že rodinný dom nie je teraz prioritou? Zuzana
Milá pani Zuzana,
pri presviedčaní môžete využiť viacero stratégií. Predovšetkým je dobré poznať príčinu manželovho iného názoru na priority vo vašom manželstve. Pomôže vám to zvoliť si taktiku, ktorá bude účinná. Z vášho listu sa zdá, že je to kopírovanie vzoru manželových rodičov a ideál života na dedine: mať vlastný dom, záhradu, zvieratá.
Môžete využiť osvetu a informácie o tom, aké sú nevýhody takéhoto života a výhody života v dva a pol izbovom byte. Môžete tiež manžela zapojiť do účasti na živote podľa vašich predstáv, ktoré zrejme spočívajú v menšom šetrení a vyššom súčasnom životnom štandarde. Môže sa mu to zapáčiť. Môžete mu pomôcť a podporiť ho v jeho snahe. Svoj cieľ dosiahnete, ak manžel zvýši svoje príjmy: bude vám môcť dávať na domácnosť viac. Môžete použiť klasickú metódu presviedčania: vyjednávanie a dohodu. Možno sa vám podarí dohodnúť sa s manželom na väčšej sume peňazí na domácnosť výmenou za nejakú výhodu pre neho. Napokon ho môžete zmanipulovať. Na to používajú ľudia mnoho fínt a trikov, ale ja nie som zástancom, a teda ani znalcom v tomto odbore. Poslednou možnosťou je donútiť ho k tomu priamo. Ani túto možnosť veľmi neodporúčam, uvádzam ju pre úplnosť zoznamu.
Toľko k vašej otázke: ako ho máte presvedčiť. Ešte by sa dalo na túto tému mnoho napísať, ako napríklad, opakujte to dovtedy, kým to nezaberie a podobne.
Ale, pani Zuzana, z vášho listu mám dojem, ako keby ste ani neuvažovali o tom, že pravdu nemáte iba vy. Nemohol by ju mať aj manžel? Je ten jeho sen taký zlý? A prečo vám dávať viac peňazí musí ?
Priznám sa, že v tomto bode som zastal a dlho premýšľal. Uvedomil som si, že ma niečo dráždi: akoby som sa lepšie vedel vcítiť do situácie vášho manžela, ktorý stráda, aby postavil pre rodinu dom. To je predsa jedna z mužových klasických úloh: zasaď strom, postav dom a sploď syna! Pri tých finančných pomeroch, aké opisujete, je to dlhodobý cieľ a on za ním vytrvalo kráča. Klobúk dole!
Ale on ten dom chce postaviť pre rodinu, teda aj pre vás. A pre vás nie je dom prioritou, ak máte trieť biedu. A ja viem, že vnútené dobro nie je dobro.
Nuž, pani Zuzana, z vášho listu mnoho vecí neviem. Neviem, či spolu bojujete, alebo vychádzate dobre, či viete nájsť spoločnú reč, alebo ide len o to, kto sa presadí. Ak je váš list prejavom bezmocnosti v dlhom zápase, nebude to bez pomoci zvonku ľahké, ale najlepším riešením sa mi javí rozhovor s manželom o prioritách a cieľoch. O tom, čo kto z vás chce a ako to chce to dosiahnuť. Za akých podmienok? V akom časovom horizonte? Koľko chce za to zaplatiť (teraz nemám na mysli len peniaze)? Pravdepodobne to ani nebude jeden rozhovor, ale celá séria rozhovorov. A ich účelom by mohlo byť hľadanie konsenzu, teda tej „spoločnej reči", alebo presnejšie spoločnej vôle. Nie kompromisu, teda čiastočných ústupkov na oboch stranách, čo býva častým výsledkom dohôd, keď sa ľudia líšia v cieľoch alebo postupnosti, ako ich dosiahnuť, ale chcú sa dohodnúť. Ja mám na mysli konsenzus, teda nájdenie jednotnej mienky.
