Dnes: Jarmila Horáková, vedúca vydania v SME
Takmer dvadsať rokov som odolávala túžbe svojich dcér vlastniť psíka. Nechcela som o tom ani počuť, v trojizbovom panelákovom byte som si to nevedela predstaviť. Hoci dcéry medzitým dospeli, myšlienka na psíka ich neopúšťala. Vždy, keď som sa ich pýtala na darček k sviatku, nezabudli na šteniatko. S dovetkom, že to im aj tak nesplním.
Že som napokon názor zmenila, má na svedomí kolegyňa Janka. Jej špringršpanielka Ema čakala šteniatka a Janka pre ne hľadala rodiny. Lenže Emin vzrast ma odrádzal. A tak som začala tajne pátrať po niečom menšom - šteniatku maltezáka, ktoré by sa u nás objavilo v deň dcériných menín 4. júna.
Dcéry od prekvapenia jasali, muž ma presviedčal, nech si to ešte rozmyslím.
Maltezáčka Alba prišla do našej domácnosti ako osemtýždňová. Bolo to malé, 800-gramové bielučké klbko. Vyskočila z pleteného košíka určeného na nákup a uprela na mňa oči-gombičky, ktorým sa nedalo nepodľahnúť. Pripomínala hračku, psíka na baterky. Keď môj muž zbadal, ako sa kĺže po novučičkých parketách, ktoré som pred jej príchodom dala urobiť kvôli hygiene, zahlásil jediné: Vykŕmte to! A bola to pravda. Alba, ktorá dostala meno pre svoj belostný kožúšok, bola taká drobučká, že ste cítili všetky jej kostičky. Neustále sa nám tmolila pod nohami a stále jej hrozilo, že ju niekto z nás prišliapne. V prvých dňoch sa nám to aj párkrát stalo.
Dnes má Alba osem mesiacov a vyše troch kíl. V priebehu niekoľkých týždňov som kvôli nej stratila kľúče od bytu a hodinky. V byte postupne odstraňujeme koberce. Ten posledný ešte pára a obžúva.
Miluje víkendy, keď sme všetci doma, a ona sa môže tmoliť od jedného k druhému. Nerada sa s kýmkoľvek z nás lúči, dáva to najavo nahlas a poriadne dlho. Trvalo niekoľko týždňov, kým bola ochotná zostať doma sama bez náreku, skučania a brechotu. Rada sa vozí v aute a najradšej šoféruje. Má dojem, že nám musí pomáhať pri zametaní, umývaní podláh a všetkých prácach v záhrade. Nadránom sa pravidelne sťahuje z dcérinej izby do spálne, aby sme sa náhodou neurazili, že nespala u nás.
Jeseň jej však nežičí. Z prechádzok sa vracia špinavá, čo znamená, že ju čaká sprcha. Dlho sa vode bránila a v kúpeľni to vyzeralo ako po boji. Dnes už len odovzdane čaká.
Na prechádzku je však ochotná vyraziť kedykoľvek. Ja vďaka nej získavam kondíciu. Nevadí jej les ani asfaltová cesta. A keď ešte tak stretneme psíka ochotného hrať sa, domov ju dostávame len úskokom. A tam na svojom obľúbenom miestečku na chodbe dokáže prespať hodiny.
