V byte Adriany Trokanovej je sladko. Celý vonia po mede, všade je ho plno. Na jedálenskom stole zástupy fliaš, teraz v zime je čas na ich plnenie z veľkých kanví. Návštevám sa namiesto koláčika ponúkne nakrájaný plást a štamperlík medoviny. K tomu sa zapáli sviečka zo včelieho vosku. Stolík v obývačke je zaprataný včelárskymi časopismi v rozmanitých jazykoch, albumy sú plné fotografií včiel. Krémy v kúpeľni sú s prísadou včelej kašičky, lieky v lekárničke vytlačil propolis. Ešte aj plyšák na gauči má podobu obrovskej tancujúcej včely a nakreslená včielka zdobí auto pred domom. Tiež býva plné medu a sem-tam sa stane, že policajti si namiesto pokuty vypýtajú z neho za pohár.
Adriana Trokanová je dôkazom, že nikdy nie je neskoro. Včelám sa začala venovať až ako dôchodkyňa, keď s manželom premýšľali, čo budú robiť s voľným časom. Rozhodlo, že mali radi med a trpeli na priedušky.
Ušľachtilé broskyne na chalupe vymenili teda u miestneho včelára za dva roje. Za minulého režimu boli totiž včely vzácne, ťažko sa k nim dostávalo, lebo jedine s nimi bolo možné súkromné podnikanie.
Doma sami pozbíjali provizórne úle a lapali informácie, kde sa dalo. Priekopnícke časy sú už minulosťou. Hoci pani Adriana medzičasom ovdovela a osemdesiattriročného manžela pochovala, dnes sama obhospodaruje viac než sedemdesiat úľov, prispieva do domácich aj zahraničných odborných časopisov a kvôli včelám precestovala Európu, bola v Izraeli, v Amerike.
Mierumilovné včely
Klobúk s ochrannou sieťkou proti uštipnutiu si Adriana Trokanová nasadila len kvôli nám. Už dávno ho nepoužíva. Naučila sa pracovať s bioenergiou. Keď otvorí úľ, upokojí bzučiace osadenstvo holými rukami, ktoré chvíľu podrží nad otvorom. Vraj to funguje. Kedysi si ale štípancov užila nesčítane. Až to bolo nebezpečné, lebo jej dramaticky znižovali krvný tlak. Vlastne to ju priviedlo k šľachtiteľstvu. Dnes sa okrem spracúvania medu zaoberá šľachtením miernych včiel. Agresívne roje môžu byť totiž až životunebezpečné. Nielen pre ľudí, najmä pre včely, lebo použitie žihadla znamená pre ne smrť.
Samozrejme, keď je v úli aj stotisíc včiel, sem-tam sa stane, že niektorá uštipne. Včelári však vedia, ako znížiť nebezpečenstvo. Napríklad vhodným šatstvom.
„K včelám vždy nosím vypraný bavlnený materiál, bez voňavých aviváží, ktoré včely priťahujú. Dôležitá je aj farba. Včely rozoznávajú základné farby a najviac ich priťahuje žltá. Včely vás, naopak, nebudú obťažovať, ak sa potriete olivovým olejom, s vylúhovanými klinčekmi. Odpudzuje ich aj ocot a cigaretový dym."
Medový lokálpatriotizmus
U Trokanovcov sa med je denne. Namiesto cukru ho pridávajú aj do zákuskov. Najzdravšie je ale konzumovať ho priamo, asi desať lyžičiek denne. Dokonca ho dostáva aj dvanásťročný pes na problémy so srdcom.
Aký med však kupovať?
„Podobne, ako sa odporúča jesť najmä domáce ovocie, odporúčala by som jesť med z našej lokality. Pri mede z cudziny nevieme, čo všetko obsahuje, kým na Slovensku je veľmi prísna legislatíva a kontrola. So včelami robia len dobrovoľníci. Keďže dnes už med nie je na podnikanie finančne zaujímavý, je to skôr stratová záležitosť, zmizli špekulanti. Výroba falošného medu sa nevypláca, a tak zostali len včelári, ktorí svoju prácu naozaj milujú. Med treba kupovať práve od nich, na dedinách. Pomôže to nášmu včelárstvu, ktoré zápasí s problémami, ale aj zákazník ušetrí, lebo na cenu sa nenabaľuje výkup, veľkoobchod, obchody. No a chránime tým aj prírodu, bez včiel by nefungovala."
Každý med je zdravý a hodnotný, či už sú to lúčne medy alebo tmavé, medovicové medy. Tie druhé sú ťažšie stráviteľné, ale obsahujú viac železa. Pre toho, kto potrebuje bielkoviny, je zase lepší kvetový med.
Chybou nie je, keď med nie je číry a tekutý.
„Niektoré druhy medov jednoducho kryštalizujú skôr. Najkvalitnejší je lisovaný med, ktorý sa získava odkvapkávaním z plástov. Obsahuje aj materskú kašičku aj propolis, čo sa inak pri čírom mede filtrovaním a ohrievaním odstráni."
Med je medicína
Adrianu Trokanovú vraj niekedy až nadvihne, keď vidí reklamy na drahé vitamínové preparáty.
„Pritom všetko je v mede. Med je medicína chudobných. Je to prírodný produkt bez škodlivín. Včela si nesadne na znehodnotený kvet a keď aj niečo z postrekov predsa len donesie do úľa, všetky škodliviny sa prefiltrujú do včelieho jedu."
V rodine Trokanovcov, odkedy včelária, nepotrebujú antibiotiká.
„Propolis používame namiesto akejkoľvek medicíny. Je to vlastne živica, ktorú včely nazbierajú z prírodných zdrojov a ňou potom zabalzamujú a dezinfikujú každú bunku v pláste. Aj keď do úľa vnikne protivník, napríklad nedávno som tam objavila motýľa smrtihlava, zabijú ho a potom zabalzamujú, aby sa nerozložil. Propolis je preto výborne hojivý na rany. Keď si s ním ošetríte poranenie, nebudete mať jazvu. Je dobrý aj na preležaniny. Peľ po úprave zase chráni pečeň. Nemožno ho ale jesť len tak, musí sa upraviť mliečnym kvasením. Liečivý je aj včelí jed, ktorý pomáha pri reumatizme."
Ďalším zázrakom je materská kašička.
„Posledné výskumy ukázali, že nie je vhodná pri nádorových ochoreniach, ale je výborná pri chudokrvnosti a alergiách. Ja som vďaka nej zvládla smrť dvadsaťštyriročného syna, ktorý dva roky umieral na leukémiu. Vôbec som nedokázala jesť a vychudla na kosť. Brat ma vtedy donútil jesť aspoň materskú kašičku, ktorá mi posilnila organizmus, a len vďaka nej som ten strašný stres zvládla."
Jarná toaleta
Čo robí včelár cez zimu, keď sú včely už zazimované a preliečené proti parazitom? Napríklad chodí, prikladá k včelínom ucho a počúva.
„Keď sa z úľa ozýva monotónny bzukot, všetko je v poriadku. Keď ale začujem kvílenie, včely majú problém a musím zistiť, čo sa deje. Buď nemajú dosť vzduchu, alebo zásob, a treba ich dokŕmiť, alebo uhynula kráľovná a nemajú vodcu. Tiež sa tam mohol pretlačiť povedzme piskor, ktorý ujedá zo živých včiel."
Úle treba chrániť pred vandalmi, vetrom, ale aj vtákmi. Kvôli nim sa napínajú siete, aby na ne nedočiahli. V zime, keď je málo potravy, zvyknú totiž vtáky klopať na úľ, aby vyvolali strážkyne, a potom si ich odnesú v zobákoch.
Najviac sa však každý včelár teší na jar a prvý prelet včiel. Je to vlastne presun na záchod, lebo zdravé včely sa v úli nevyšpinia. Po dlhej zime teda bežia hromadne na toaletu a pre včelára niet krajšieho pohľadu. Vidí totiž, že prezimovali v poriadku.
Viete, že?
Včela medonosná žila na Zemi už pred 15 miliónmi rokov, je teda historicky staršia ako človek.
Keby z prírody zmizli včely, súčasne by zanikli desiatky druhov rastlín.
Na 1 kg medu musia včely navštíviť asi päť miliónov kvetov. Nečudo, že sa používa prirovnanie pracovitý ako včielka.
Aký med si vybrať?
Kvetový med (svetlý) je vhodný v prípadoch, keď je potreba vysokého prísunu bielkovín. Je teda užitočný pre deti, pacientov po ťažkých operáciách a úrazoch, všade tam, kde je potreba rýchlej obnovy tkaniva. Je ľahšie stráviteľný a nezaťažuje tak tráviacu sústavu ako tmavé medy.
Medovicový med (lesný) je tmavý, obsahuje minimálne množstvo bielkovín, ale má veľa rastlinných silíc. Je zvlášť užitočný pre ľudí s chronickými alebo akútnym ochorením dýchacích ciest a pre pacientov s ochorením obličiek.
Oba medy sú rovnako kvalitné.
Čo medu škodí
Med nesmie byť vystavený priamemu slnku, ktoré ho znehodnocuje. Nerobí mu dobre svetlo a teplo. Musí byť v uzavretej nádobe, lebo naberá vlhkosť z okolia. Podľa našej normy sa môže uskladňovať tri roky, ale ani potom sa správne uskladnený med neznehodnotí.
Med ako liek
Staré indické porekadlo hovorí ak sa chceš dožiť dlhého veku, jedz med a pi mlieko. Medom hojne liečil aj priekopník starovekej medicíny Hipokrates. Podľa legendy sa mu po smrti usadil na hrobe roj včiel, ktoré produkovali med na detské ochorenia.
Med využíva aj moderná medicína. Zlepšuje krvný obraz, posilňuje prácu srdcového svalu, prechodne zníži krvný tlak a rozšíri cievy. Podporuje tiež chuť do jedla, lieči choroby dýchacích ciest, pomáha pri liečení rán, žalúdočných, črevných a obličkových ťažkostiach či očných problémoch. Pomáha aj proti nočnému pomočovaniu detí, vysvetľuje sa to jeho schopnosťou viazať vodu.
Med má priaznivý vplyv na hospodárenie s vápnikom v organizme a pomáha pri liečbe popálenín, ktoré nevyžadujú lekársky zásah. Po schladení popálenej kože stačí miesto niekoľkokrát denne potierať medom. Urýchli sa tým hojenie bez komplikácií.
