Knižka Mareka Vadasa Prečo sa smrtka smeje je plná násilia. Skladá sa z dvadsiatich ôsmich „minútových" poviedok, ako by ich nazval maďarský spisovateľ István Örkeny. Smrť sa nachádza asi v dvadsiatich dvoch. A keď nie smrť, tak aspoň prepadnutie do pekla, zabíjanie švábov, fŕkanie krvi z kolena či predstava smrti.
Väčšina poviedok je bez pointy. Marek Vadas je majstrom prebiehajúcich situácií, zachytáva ich v tej najširšej škále a veľmi dobre sa vyhýba príliš veľkej popisnosti. Veci sa dejú rýchlo, jedna za druhou, jedna do druhej voľne prechádza, no vôbec nikam to nesmeruje. Sú to v podstate iba zárodky príbehov, drobné škice, malé výrezy z prúdu sveta.
A hoci sa dá táto poetika uznávať, aj tak cítim, že sa mi z Vadasových poviedok najviac páči práve tých zopár vypointovaných. Napríklad poviedka Pred trafikou, v ktorej sa dozviete, čo všetko sa stane, keď strelíte jednej krave po nose. Alebo Arne hľadá fotografie, kde sa drzo využíva hlavný motív z filmu Vtáci. Pravdou je, že jedna z najlepších O voňavom chlapíkovi tiež nemá pointu. No aspoň sa v nej nenachádza smrť a nápad má naozaj dobrý.
Aj napriek výraznej štylizovanosti a absurdite sa niektorým veciam dá iba ťažko uveriť. Napríklad obraz škorpiónov, ktoré na vás nadávajú spod kameňov len preto, že cestujete okolo autobusom, mi jednoducho pripadá prehnaný. A to nie je o nič nezmyselnejší ako stovky ďalších, čo sa tu nachádzajú.
Už na začiatku som naznačil, čo mi na Vadasovi najviac prekáža. Je to to, ako narába so smrťou (ktorá sa vôbec nesmeje - to len umierajúci človek môže vyzerať smiešne). Postavy sa navzájom vraždia a mrzačia bez akýchkoľvek problémov. Často sa to odohráva na verejných priestranstvách a ostatní ľudia to berú ako normálnu vec. On sám vraždí svoje postavy s ľahkosťou počítačových hier. Zväčša zbytočne, bez poriadneho dôvodu či omylom a snaží sa tváriť, že sa vôbec nič nestalo. Nemám na to slov, pripadá mi to asi ako pubertálna snaha urobiť sa zaujímavým. Zároveň je to však zjavné vybudovanie ľahostajnosti voči násiliu, v dnešnom svete toľko diskutovaný problém. Vadasove podobenstvo na tento jav je, samozrejme, výrazne prehnané, no aj tak sa neviem zbaviť dojmu, že namiesto toho, aby pred ním varovalo a upozorňovalo naň, tak ho iba sucho spoluvytvára. A to považujem za veľmi negatívne.
Vadas vyzerá najskôr voňavo ako chlapík z jeho poviedky. Má dobré nápady a šikovný jazyk. No neskôr zistíme, že za touto vôňou sa toho až tak veľa nenachádza.
„Tak takýto bol ten voňavý chlap!"
