Integrácia ropovodov Družba a Adria je spoločným projektom Ruska, Bieloruska, Ukrajiny, Slovenska, Maďarska a Chorvátska, zameraným na prepojenie ruských ropných polí s jadranským morom.
Spojenie ropovodov sa stalo neistým po tom, ako Ukrajina minulý týždeň neratifikovala projekt. Jej poslanci uviedli, že chcú obrániť ukrajinský ropovod Odessa-Brody, ktorý sa tiahne od čiernomorského prístavu Odessa do mesta Brody neďaleko poľskej hranice a ktorý mal zredukovať závislosť Ukrajiny od ruských dodávok.
„Zatiaľ sme neboli formálne informovaní, avšak požiadali sme ukrajinské ministerstvo energie o kompletné informácie. Naše aktivity na projekte pokračujú normálne," povedal Jakov Despot, hovorca firmy Janaf, ktorá je chorvátskym ropovodným operátorom.
Ropovod Odessa-Brody má podporu Washingtonu a Európskej únie ako tranzitné prepojenie, ktoré bude konkurovať Rusku v rámci exportu kaspickej ropy na západ, avšak utrpel spomalenie prác pre nedostatok financií. Poľsko, Ukrajina a komisárka Európskej únie pre energiu Loyola de Palacio podpísali v stredu dohodu o rozšírení ropovodu do mesta Plock neďaleko Varšavy, čím sa umožní dovoz kaspickej ropy cez Ukrajinu do Poľska, Nemecka, na Slovensko a do Českej republiky.
Ropovod Družba-Adria čelí okrem spomaleniu prác na Ukrajine aj tvrdým protestom ochrancov životného prostredia v Chorvátsku. Ďalším problémom sú výsledky nedávnych volieb v Chorvátsku. Niektorí členovia víťaznej koalície sú otvorene proti projektu a pred voľbami tvrdili, že v prípade svojho volebného víťazstva ho zakážu. Despot povedal, že štúdia o vplyve na životné prostredie sa momentálne uskutočňuje a mala by byť hotová vo februári budúceho roku. Podľa chorvátskeho ministerstva hospodárstva zatiaľ iba Slovensko a Maďarsko splnili všetky právne požiadavky na odštartovanie projektu.
(sita)
