Líder gitarového triaAntonio Banderas (v strede).FOTO - ROTTEN TOMATOES
Dafoe
Medzi novým Vtedy v Mexiku Roberta Rodrigueza a jeho predchodcom Desperadom akoby ležal nenakrútený film - film fantóm. Zdá sa, že ten novému hrdinovi dodával zvláštnu hĺbku, takú, aká väčšine druhých dielov chýba. Tušenie života mimo plátna.
To je príjemná predstava. A vy cítite chuť, akú mal Rodriguez na tento film. Bol to oddych pre extrémne talentovaného filmára, ktorý nakrútil už tri úspešné filmy pre deti - sériu Spy Kids. A teraz sa pokúsil vrátiť do filmového vesmíru, z ktorého v skutočnosti pochádza. Film chce byť taký, akým bol Desperado, ale ničím ho nepresahuje, skôr naopak.
Zázračné filmárske dieťa má tridsaťpäť rokov. Pred niečo vyše desiatimi rokmi si všetci všimli jeho film El Mariachi, ktorý mal úspech, hoci bol nakrútený s úbohým rozpočtom. Neskôr vytvoril jeho druhú verziu - Desperado. Teraz sa vraždiaci Mariachi (Antonio Banderas) zapletie do sprisahania, ktorým chce na seba strhnúť moc v Mexiku gangsterský boss (Willem Dafoe). El Mariachi sa najprv musí vyslobodiť z pazúrov gangstrov, aby potom mohol zachrániť Mexiko - vo veľkolepom, krvavom, divokom predstavení.
Vystúpi tu ešte celý rad ďalších chlapíkov, chvíľkových postáv bez histórie. Vidíme na nich, ako prichádzajú na to, kým sú, doteraz štvaní a už túžiaci len po tom, priznať farbu. Odtiaľto vždy pramení drive tých najlepších westernov.
Mickey Rourke je Dafoevo dievča pre všetko, švihák s milým trasúcim sa ratlíkom, ktorého ľúbi viac než svojho pána. Zákerný agent CIA (Johnny Depp) sa pokúša z úzadia poťahovať nitky, striehne, či mu z tejto hry nemôže niečo kvapnúť. Johnny Depp je momentálne v skvelej komediálnej forme a pritom si aj veselo robí vtipy sám zo seba. Môžeme Robertovi Rodriguezovi otrieskať o hlavu jeho komiksové násilie, môžeme ho odbaviť ako rozprávača, ktorý sa ani nepokúsil o skutočný príbeh, ale nemôžeme mu uprieť, že máloktorý režisér dnes robí filmy s takou nákazlivou vášňou ako on.
Vtedy v Mexiku je filmový ohňostroj gagov. Hlavný podiel má na nich práve Johnny Depp, keď múti vodu vyzbrojený svojou treťou rukou, v tričku, na ktorom sú veľké písmená CIA. Najlepšie sú pritom scény, ktorých vtip stojí na správnej postupnosti gagov. Napríklad, keď Banderas a Hayeková ako jeho žena spútaní k sebe reťazami ujdú oknom a potom poschodie za poschodím navzájom dorotujú až na zem.
Vtedy v Mexiku je film plný nápadov, ale bez veľkého dejového oblúka, Robert Rodriguez sa tak ako vždy sústredil skôr na silu okamihu. Vtedy v Mexiku sa odohráva vo filmovom vesmíre a ten režisér ovláda skvele. Dovolil si aj vtip - svojich stálych zákazníkov Cheech Marin a Dannyho Treja obsadiť v druhom dieli do iných rolí, než v akých vystupovali v prvom. Odvážne experimentuje s citátmi: s pôžitkom sa obslúži zo Sergia Leoneho. Titul aj hlavná inšpirácia k filmu je zasa požičaná od Quentina Tarantina.
Robert Rodriquez násilie najmä ku koncu vygradoval do grotesky - tak ako urobil už v Desperadovi. Skôr mu ide o pravidlá hry než o veľký celok. Nie je to celkom dutá zábava. Príbeh žije predovšetkým z protirečivosti postáv a viditeľnej rozkoše, s akou Johnny Depp, Willem Dafoe, Antonio Banderas a Mickey Rourke predvádzajú svoje tance na lane.
Robert Rodriguez si sám napísal hudbu, postaral sa o výpravu, dodal šou a odprezentoval viac-menej všetky možné remeselné triky. Je to predstavenie jedného muža, len - ako hovorí v úvode sebaironicky - „Nastrieľal, narezal, zvíťazil Robert Rodriguez." A k tomu bohato polial tekilou. V úvode sám seba štylizuje ako Desperada. Pod povrchom z krvi, potu a irónie je schovaná nezničiteľná viera, že tvrdošijná tvorivá sila klíči tam, kde zákony neplatia.
