Riga 27. novembra (TASR) - Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský nepovažuje kompromisný návrh európskej ústavnej zmluvy predložený talianskym predsedníctvom za "dvakrát šťastný". Obáva sa, že tento návrh viac skomplikuje nastávajúce rokovania, ako im pomôže.
"Zatiaľ je ťažko možné analyzovať to, čo ten návrh vlastne v sebe a vo svojom obsahu prináša ako nové. Ja v tom nevidím nič nového, skôr sa mi zdá, že len vylepšuje existujúci stav," povedal Hrušovský pre TASR počas dvojdňovej oficiálnej návštevy Lotyšska.
Návrh obsahuje aj zmienku o rešpektovaní práv menšín, voči ktorej namietalo Slovensko, a naopak, presadzovalo ju Maďarsko. Hrušovský konštatoval, že rešpektuje každú národnostnú menšinu. "Pre mňa sú zásadnejšie a dôležitejšie otázky, ktoré sa, žiaľ, v talianskom návrhu neobjavili v takej konkrétnej podobe, že by sme mohli o nich diskutovať ako o niečom, čo naozaj vyjadruje národnú pozíciu a národný záujem SR," konštatoval predseda slovenského parlamentu.
Hrušovský sa v stredu v Rige stretol aj s lotyšským ministrom pre integráciu menšín do spoločnosti Nilsom Muižnieksom. Minister, ktorý je expertom na práva menšín, sa ku konkrétnemu návrhu talianskeho predsedníctva nevyjadril, odmietol však pojem kolektívne práva menšín.
"Všetky medzinárodné dokumenty hovoria len o individuálnych právach, a nie kolektívnych. Ja, ako aj mnoho ďalších expertov na práva menšín, som proti kolektívnemu chápaniu práv menšín. To sú individuálne práva, ktoré sa realizujú osobne, ale spolu s právami iných ľudí," povedal Muižnieks pre TASR.
V Lotyšsku žije približne 30-percentná ruská národnostná menšina. Úradným jazykom je však len lotyština, pričom skúšky z tohto jazyka sú podmienkou na získanie štátneho občianstva. Minister tvrdí, že štát robí v tomto smere opatrenia na sprístupnenie výučby lotyštiny - organizuje jazykové kurzy pre dospelých i deti, aby im umožnili zúčastniť sa na politickom živote krajiny.
Taliansko, vedomé si veľkých názorových rozdielov, sa v utorok predloženom kompromisnom návrhu európskej ústavy vyhlo zloženiu Európskej komisie a hlasovaciemu systému v Rade EÚ. Návrh ale vyjasňuje úlohy a postavenie európskeho ministra zahraničných vecí, zavádza aj tímové predsedníctvo v špecializovaných ministerských radách (napríklad rade pre poľnohospodárstvo, pre vnútro a spravodlivosť). Týmto radám budú podľa návrhu predsedať tri krajiny na obdobie 12 mesiacov.
Návrh ruší klauzulu o vzájomnej obrane nezávislej od NATO a v oblasti spoločnej zahraničnej politiky predpokladá väčšinové hlasovanie o rozhodnutiach, ktoré navrhne európsky minister zahraničných vecí.
O texte budú prvýkrát diskutovať ministri zahraničných vecí EÚ v piatok a sobotu v Neapole. Taliansko chce konečnú dohodu o ústave dosiahnuť na summite v Bruseli 12.-13. decembra.
(osobitný spravodajca TASR Michal Hlaváč) Upozornenie: Medzinárodná redakcia TASR vydá k správe zvukový záznam
