V krádežiach osobných automobilov vysoko vedie bratislavský región. Dobre organizované medzinárodné mafie nás po roku zastihli totálne nepripravených a dodnes majú pred ochrancami poriadku a zákona výrazný náskok. Krádeže vozidiel tvoria stále asi jednu tretinu majetkovej trestnej činnosti s ročným obratom tri miliardy korún.

Denne zmizne na Slovensku približne 20 vozidiel, pričom objasnenosť nedosahuje ani 30 percent. Napriek tomu nie sme v oblasti objasnenosti na tom až tak zle. Štatistky naznačujú, že v boji proti „autičkárom" sú do veľkej miery bezmocné aj vyspelé západoeurópske krajiny, kde sa objasnenosť pohybuje od 10 do 30 percent. V štátoch EÚ sa pritom do štatistík započítavajú všetky vozidlá, ktoré sa našli. V našom prípade sú to len vozidlá, kde bol zistený aj páchateľ.

Putujú najmä na východ

Len zlomok ukradnutých áut zostáva na území Slovenska. Podľa informácií polície je absolútna väčšina určená na predaj v štátoch bývalej Juhoslávie, v Rumunsku a na Ukrajine, čo dokazuje vysoko sofistikovaný charakter činnosti organizovaných skupín. Zvyšok sa legalizuje výrobou falošných dokladov alebo končí na komerčných vrakoviskách, ktoré si nerobia ťažkú hlavu z toho, či sa po vozidle nepátra. Dobrým distribučným kanálom sú aj autobazáry.

Našťastie klesol počet k nám dovážaných a u nás predávaných ukradnutých vozidiel zo zahraničia. Je to výsledok sprísnenia podmienok individuálneho dovozu. Zvýšenie poplatku za schválenie technickej spôsobilosti vozidiel starších ako päť rokov na 50 tisíc Sk nabúralo lukratívnosť tohto „kšeftu" a spôsobilo všeobecný pokles dovozu. Slovensko však stále zostáva tranzitnou krajinou.

Okrem klasickej krádeže a následného predaja automobilu zhoršujú štatistiky poisťovacie podvody. Existuje neoficiálny odhad, že minimálne 40 percent všetkých krádeží je fingovaných. Niektoré žiadané značky dosahujú v tomto smere rekordný - 60 percentný podiel. Dôkazom bola skúsenosť zo susedného Maďarska, kde v období úplného zrušenia ponuky poistenia automobilov proti odcudzeniu v prvej polovici 90. rokov klesol počet krádeží o zázračných 50 percent. Poisťovacie podvody sú stále veľkým lákadlom, ponúkajú totiž možnosť výhodného zhodnotenia starého automobilu. Majiteľ profituje nielen z likvidácie škody poisťovňou, ale aj z dobrovoľného predaja vozidla „autičkárom".

Raj pre dlhoprstých

Bolo by demagógiou tvrdiť, že bremeno viny za neschopnosť zamedziť krádežiam áut nesie na pleciach len polícia. Jednoznačne ťahá za kratší koniec. Ako represívny orgán nemôže odradiť páchateľov od tohto druhu kriminality. Jej úloha sa začína až po krádeži. Kľúč k riešeniu leží niekde inde - v legislatíve, prevencii a funkčnom systéme lustrácií. Tieto tri faktory ovplyvňujú pomery na čiernom automobilovom trhu. A treba povedať, že vo všetkých bodoch vyšlo Slovensko páchateľom v ústrety. Stali sme sa rajom pre zlodejov áut.

Zdá sa to až neuveriteľné, ale ešte v roku 1994 nemohla polícia ani len zadržať podozrivé vozidlo, aby získala dostatok času na jeho preverenie. Hoci dnes už platí 48-hodinová lehota zadržania podozrivého a automobilu až na 90 dní, situácia sa veľmi nezlepšila. V súčasnosti je výhovorka zlodeja jednoduchá. Uvedie, že bol požiadaný neznámou osobou za úplatu previesť vozidlo z miesta A na miesto B a nie je informovaný o tom, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti.

Deravá legislatíva

Trestné stíhanie sa teda môže začať len za predpokladu, že páchateľa pristihli priamo pri čine, čo je takmer nemožné. Falošné doklady a kľúče, na nerozoznanie od pravých, umožňujú páchateľom nenásilný vstup a neobmedzené používanie ukradnutého automobilu. Predstava zlodeja s náradím na vypáčenie zámkov je dávno minulosťou. V súčasnosti ide skôr o softvérových „maniakov" s notebookmi a odcudzenými dekodérmi priamo z výrobných závodov.

A sú tu ďalšie paradoxy. Viete, že falšovanie štátnych poznávacích značiek nie je trestným činom? Je to tak, nemajú totiž štatút úradnej listiny. Rovnaký zákon umožnil, že v malom technickom preukaze nemusí byť uvedený majiteľ, ale len užívateľ vozidla. To vedie k nezákonným predajom automobilov, ktoré sú majetkom lízingových spoločností. O následkoch pre nového majiteľa azda ani netreba hovoriť. Do kariet zlodejom áut nahral aj lízingový trh. Konkurenčný boj lízingových spoločností o zákazníka spôsobil znižovanie akontácií, niekedy až na nulovú hodnotu, či odklad lízingových splátok.

Zodpovednosť treba vziať do vlastných rúk

Kým sa na Slovensku nezmenia objektívne faktory vplývajúce na lukratívnosť čierneho obchodu s autami, musíme vziať zodpovednosť do vlastných rúk. Nikdy sa nespoliehajte na to, že o váš typ auta nie je na čiernom trhu záujem. Aj ten má síce svoje pravidlá a dopyt, no terčom zlodejov sa stávajú často aj modely, do ktorých by vám neprišlo na um nasadnúť, ani keby boli naštartované s kľúčom v spínacej skrinke. Väčšina starých škodoviek je totiž určená na náhradné dielce. Na druhej strane nie je pravda, že existujú automobily, ktoré nemožno ukradnúť. Týka sa to aj najnovších modelov mercedesov, „bavorákov", či renaultov, ktoré využívajú namiesto konvenčného kľúča elektronickú kartu alebo elektronický kľúč. Poistenie preto považujte za nevyhnutnosť, najmä v regióne Bratislavy, ktorá v krádežiach vozidiel vysoko vedie. Nešetrite na zabezpečovacích zariadeniach, najmä ak máte model, ktorý figuruje v štatistikách kradnutých automobilov na prvých miestach. Ak si môže na ulici zlodej vybrať, vždy sa rozhodne pre ten, ktorého odblokovanie mu zaberie menej času. Pri kúpe ojazdeného automobilu je zas vhodná lustrácia v policajnej databáze odcudzených áut. Je na škodu veci, že ministerstvo vnútra dodnes nevytvorilo verejný lustračný systém pre občanov, ktorý by mohol mať i komerčný charakter.

Alexander Sotník