Prepáčte, toto nie je jazykové cvičenie, ani IQ test národa. Iba si nahlas opakujem, čo hovoria na jednu tému rôzni ľudia. Keď sa vraj zídu dvaja právnici, výsledkom sú tri právne názory. V ostatných prípadoch vznikne názorov, koľko len chcete, a všetky sú správne. Čo sa týka úverov či hypoték, nejde ani tak o názor ako o peniaze. No a každý peniaz má dve strany. Aj tu platí - čo je na jednej strane pôžička, to je na druhej strane dlh.
Počuli ste o tom lenivcovi, čo mal dcéru Biedu? Čím viac zaháľal, tým viac Bieda rástla a puchla. Zo všetkého vyrástla a ostala mu na krku. Kam by aj šla - ozrutná a bosá ako sirota. Keby mala aspoň čo na nohy. Zavolali šustra, ten jej zobral mieru, ale topánky zadarmo od-mietol ušiť. Lenivec si teda išiel požičať. Ako nám chceš vrátiť, pýtajú sa. Kúpim dcére topánky, nech si ide lapiť chlapa. Takého riadneho, čo aj nás opatrí, aj vám vráti.
Dali mu pôžičku, šuster ušil topánky, ale beda. Čerstvá dlžoba za pôžičku spôsobila, že Bieda narástla ešte viac a topánky podľa zobranej miery jej už nepasovali. Neostalo im iné, len ísť pracovať. Časom Biedy ubúdalo, vydala sa a všetko, aj jej meno, sa na dobré obrátilo. Veru, chce to len neleniť a trochu sa pričiniť. Ale všimnite si - aj pôžička zmôže veľa. Najmä ak vás správne postrčí a odnaučí hlivieť.
Život, ten nie je taký jednoduchý. Vo Veľkej Británii sa vo veľkom zaoberajú dlhmi domácností. Možno ste o tom počuli. Ľudia už dlhujú na pôžičkách skoro toľko peňazí, koľko za rok vyprodukovala celá krajina. Ekonomický problém. Ba aj sociálny. Teraz to rozoberajú v médiách. Vzájomne si radia, ako „ozdraviť osobné financie". Po našom povedané - ako sa vyhrabať z kopy viete čoho. Nuž, ako: Trochu pribrzdiť. Menej utrácať. Niektorí zas „s kľudom Angličana" mienia, že stúpajúci konzum prospieva hospodárskemu rastu. Aj keď, pravda, všetko iba odtiaľ potiaľ...
Mohli by sme dodať žartom: mať také problémy, aké majú Briti, boli by sme inde, rozhodne nie v šlamastike. Slovom, aj v dlhoch sme len na začiatku. Naša sekera z pôžičiek, hypoték, spotrebných úverov, kreditiek (a čo ja viem čoho ešte) sa vyšplhala sotva na šesť percent hádépé. Máme rezervy. Kamarátovi nedávno volala finančná poradkyňa z banky. Trpezlivo odporúčala nové služby, skvelé produkty, ponúkla kreditnú kartu. Musím si to rozmyslieť, okúňal sa. Potom sa ho medzi rečou opýtala, či si nechce vziať výhodný spotrebný úver. Samozrejme, že chcem, rozhodol sa náhle kamarát a bodro zavtipkoval: Ale len vtedy, keď ho nebudem musieť splatiť... Poradkyňa sa zdvorilo zasmiala, akože - džouk, ha-ha-ha, a ticho zavesila. No nezabili by ste ho? Ona sa zodpovedne pripraví, venuje sa mu so všetkou vážnosťou a profesionálnym šarmom a čoho sa dočká.
Máme čo doháňať. Vyspelý svet má s peniazmi neporovnateľne viac skúseností. Kladných aj záporných, samozrejme. Súkromné vlastníctvo je tvrdá škola. Nie že - čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič... Páči sa mi Woody Allen a jeho detinsko-sarkastický pohľad na vec: „Je lepšie byť bohatý ako chudobný - už len z finančného hľadiska." Takže tak. Mimochodom, poznáte najlepší spôsob, ako sa stať milionárom? Predsa - byť miliardárom a utrácať a utrácať a utrácať.
Jozef Rundes
