Po prvom kole rokovania tzv. zmierovacieho výboru naďalej zostáva otvorených viacero otázok, vrátane počtu úradníkov z nových členských krajín, pomoci Iraku a navýšenia platieb na štrukturálne akcie. V priebehu rokovaní o tom novinárov v Bruseli informoval slovenský minister financií Ivan Mikloš.
Zmierovací výbor zložený zo zástupcov Rady EÚ, Európskeho parlamentu a Európskej komisie sa medzitým zišiel na ďalšom kole rokovaní.
Jednou z otvorených otázok je počet úradníkov, ktorých chce EK na budúci rok prijať kvôli rozšíreniu. Komisia pôvodne navrhla 780 nových postov, EP tento návrh podporuje, ale Rada EÚ, teda členské štáty, chcú tento počet znížiť na asi 660. Slovensko a ďalšie nové krajiny podľa Mikloša podporujú požiadavky komisie.
Samozrejme by sme boli radi, keby to bolo čo najviac, a deklarovali sme, že podporujeme pôvodný návrh komisie, povedal Mikloš.
Slovensku, ani ďalším vstupujúcim štátom sa však nepáči ani návrh vyhlásenia Rady EÚ, podľa ktorého by sa inštitúcie mali pokúsiť dosiahnuť pri prijímaní nových úradníkov geografickú rovnováhu.
My sme navrhli omnoho silnejšiu formuláciu, aby to nebol záväzok pokúsiť sa, ale záväzok dosiahnuť to, informoval Mikloš, ktorý túto požiadavku deklaroval spolu s Poľskom a Slovinskom.
Podľa ministra financií by tento princíp nemal platiť len pri obsadzovaní novovytváraných postov, ale aj existujúcich voľných alebo uvoľňujúcich sa miest.
Malo by to vlastne znamenať, že pri nových aj neobsadených starých postoch ak sa má geografická rovnováha dosiahnuť by sa v istom zmysle uprednostňovali záujemcovia zo vstupujúcich krajín, vysvetlil Mikloš.
Podľa jeho slov sa požiadavky vstupujúcich štátov presadzujú veľmi ťažko, pretože majú len štatút pozorovateľov, nemôžu hlasovať a súčasná pätnástka drží viac-menej spolu.
Faktom je, že členské štáty to môžu schváliť aj v rozpore s našimi záujmami, pripustil Mikloš, v takomto prípade však mieni hlasno prejaviť nespokojnosť. Na druhej strane členské štáty podľa neho aspoň čiastočne akceptovali argumenty nových členov, v prípade zaručenia geografickej rovnováhy.
Druhou otvorenou otázkou je finančný príspevok EÚ na obnovu Iraku, nie však jeho výška (160 miliónov eur na rok 2004), ale štruktúra. Európsky parlament žiada, aby 90 miliónov z tejto sumy pochádzalo z tzv. pružnej rezervy, členské štáty chcú peniaze vyčleniť z iných zdrojov.
Do tretice a to je podľa Mikloša zásadný problém ide o navýšenie platieb na štrukturálne akcie. Parlament požaduje navýšenie o 2,56 percenta, členské štáty sú ochotné súhlasiť maximálne s navýšením o 2,2 percenta.
Rada EÚ sa musí s Európskym parlamentom dohodnúť na budúcoročnom rozpočte EÚ, aby zaručila jeho schválenie. Hlasovanie europoslancov je naplánované na 18. decembra.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
