Washington 24. novembra (TASR) - Budúcnosť eura nie je ružová. Je dokonca taká pochmúrna, že jedného dňa môže dôjsť k rozpadu celého menového priestoru a k zániku spoločnej meny. Tieto názory vyjadrili rozliční ekonómovia na konferencii Budúcnosť eura, ktorú v minulých dňoch v americkom hlavnom meste zorganizoval liberálny washingtonský ústav CATO.

Podľa bývalého čílskeho ministra sociálnych vecí José Piňera, jedného z architektov úspešnej dôchodkovej reformy v tejto latinskoamerickej krajine, nadmerný blahobyt zaručovaný štátom a nezvládnuté problémy zmeny financovania dôchodkového systému predstavujú "pre euro časovanú bombu".

Je najvyšší čas, aby sa Európa rozišla s bismarckovským dôchodkovým systémom, ktorý zaobchádza s každým pracujúcim "ako s vojakom" a sľubuje mu štátny dôchodok. Finančná situácia tohto systému závisí od "miery pôrodnosti a očakávanej dĺžky života". V situácii, keď klesá pôrodnosť a predlžuje sa dĺžka života, je tento systém neudržateľný. "Európski zamestnanci v tomto dôchodkovom systéme sú ako cestujúci na Titanicu," varoval Piňera. Jediným východiskom z tejto biedy je ďalekosiahla reforma dôchodkového systému, ktorá poskytne každému zamestnancovi možnosť prechodu na kapitálovo krytý dôchodok vo forme osobného dôchodkového účtu.

Tie európske vlády, ktoré sa nachádzajú pred najostrejšou krízou dôchodkového systému, by mali mať motív na vystúpenie z eura, aby mohli znížiť reálne náklady vyššou mierou inflácie. Tento názor vyslovil prezident ústavu CATO William Niskanen, ktorý bol kedysi hospodárskym poradcom amerického prezidenta Ronalda Reagana a profesorom na univerzite v Berkeley. Zvýšenie daní by bolo druhým východiskom, aby sa dali splniť dôchodkové prísľuby. "To by však muselo dosiahnuť 5 až 10 % hrubého domáceho produktu. A to sa nedá politicky presadiť," dodal Niskanen. Ani zníženie iných štátnych výdavkov v tomto zmysle nie je realistické. "Aká je budúcnosť eura? Neviem. Bude závisieť na múdrosti tých, ktorí prispeli k stanoveniu vysokej hodnoty eura."

Podľa názoru hospodárskeho historika Michaela Borda z Rochesterskej univerzity má Európa pred sebou ešte dlhú cestu k dosiahnutiu určitej miery hospodárskej integrácie, ktorá je nevyhnutná pre trvalosť zachovania eura. "Rovnako ako v Spojených štátoch aj v Európe bola politická vôľa hnacou silou reálnej a monetárnej integrácie. V Amerike zodpovedala želaniu 13 kolónií dosiahnuť nezávislosť od britskej koruny. V Európe to boli predovšetkým politické elity, nie obyvateľstvo ako celok, ktoré sa ponáhľali s projektom euro," argumentoval Bordo.

Preto dosiahla Európa menovú integráciu rýchlejšie ako Amerika. Európa však zaostáva vo vytváraní reálnej integrácie v hospodárstve, najmä integrácie spoločného trhu práce. Reformy v tejto oblasti sú nevyhnutné, ak sa má euro zabezpečiť z dlhodobého hľadiska. "Z historického pohľadu je najlepším možným scenárom zdržanlivý optimizmus. Pravdepodobnejšie je však nie celkom také ružové východisko," povedal Bordo.

Informoval o tom nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.