„Dohady o tom, že som udelil milosť M. Richovi len preto, že jeho bývalá manželka Denise darovala v politický prospech finančné prostriedky a zároveň prispela aj na nadáciu Clintonovej knižnice, sú úplne nepravdivé. Vôbec to nebolo quid pro quo - niečo za niečo,“ napísal Clinton.
Clinton zároveň ubezpečil, že k rozhodnutiu o udelení milosti dospel po zvážení toho, čo pokladal za správne, a berie za to na seba plnú zodpovednosť. Pripustil, že za normálnych okolností by Richovi a jeho obchodnému partnerovi P. Greenovi milosť neudelil, pretože sa nevrátili do USA, aby tam čelili vzneseným obvineniam, ku konečnému rozhodnutiu ho doviedli niektoré „právne a zahraničnopolitické dôvody“. Pri tomto rozhodnutí ho zároveň ovplyvnili vysoko postavení izraelskí predstavitelia a lídri židovskej komunity v USA a Európe, ktorí naliehali na udelenie milosti pre Richove príspevky a služby charitatívnym záležitostiam.
Rich, jeden z najbohatších mužov na svete, ktorý už sedemnásť rokov žije v nútenom exile vo Švajčiarsku, nemusí vďaka udelenej milosti čeliť päťdesiatim obvineniam vrátane podvodov, vydierania, daňových únikov a obchodovania s Iránom počas amerického obchodného embarga voči Teheránu. Newyorská prokurátorka Mary Jo Whitová a Federálny vyšetrovací úrad (FBI) začali vo štvrtok vyšetrovať Clintonove milosti, ktoré Richovi a Greenovi udelil v posledných hodinách svojho úradovania. (tasr)
