Udržať vysoko položenú latku v troch pokračovaniach nie je vo svetovej literatúre pravidlom - pani J. K. Rowlingovej sa to však do veľkej miery podarilo aj vo štvrtom pokračovaní príbehov malého čarodejníckeho chlapca - Harry Potter a ohnivá čaša.

Kniha - v tomto prípade vyše 700-stranová, ktorá dokáže odlákať naše deti od počítačov a prinúti ich listovať v nej do neskorého večera, si zaslúži uznanie, aj keby nedosahovala mimoriadne kvality. Autorka si však aj v tomto dieli uvedomuje riziká všetkých pokračovaní a snaží sa im vyhnúť nielen premysleným gradovaním príbehu, nečakanými zvratmi (keď rozdelenie čarodejníkov na dobrých a zlých je nabúrané priam brutálnym spôsobom a učiteľ elixírov profesor Snape sa znova ukáže ako pozitívna postava, hoci ho s Harrym bytostne neznášame po celý čas), ale aj príťažlivými minucióznymi obrazmi.

Práve v týchto drobnostiach je Rowlingová silná a jej vykreslenie prostredia a vzťahov v čarodejníckej škole v Rokforte je očarujúce. Veď kto by už v závere románu neocenil skutočnosť s pôvodne filozofickým nábojom, že ak majú Harry aj Veď-Viete-Kto (my odvážnejší rovno povieme, že Voldemort, smrteľný nepriateľ Harryho Pottera a všetkých slušných čarodejníkov a muklov) v čarodejníckych prútikoch pero zo zázračného vtáka fénixa, dostane ich súboj na život a na smrť neuveriteľne prekvapujúce vyvrcholenie.

Autorka a jej čitatelia rastú spolu s Harrym, čo sa prejavuje aj v rozširovaní tematického potenciálu knihy. Napokon, Harry už má štrnásť a začína sa jemne oťukávať vo vzťahoch s dievčatami, jeho najbližší priateľ Ron Weasley citlivejšie vníma sociálne nerovnosti a Hermiona Grangerová, neodlučiteľná súčasť ich trojlístka, je nielen mimoriadne bystrá, ale po tom, ako si premysleným čarodejníckym trikom dala zmenšiť predné zuby, aj príťažlivá. A stále je viac ako partner svojim priateľom, rád by som dodal pre istú časť ženského čitateľského publika. A že minister mágie Fudge vôbec neprevyšuje jeho muklovské slovenské ekvivalenty, neprekvapí ani dospelého čitateľa.

V každom prípade však aj v zatiaľ poslednom pokračovaní dobrodružstiev Harryho Pottera dominuje strhujúci príbeh súboja štyroch predstaviteľov troch čarodejníckych škôl o získanie trojčarodejníckeho pohára, súťaže obnovenej po vyše sto rokoch. A tak jediné, čo by som autorke vyčítal, je smrť Cedrica Diggoryho, sympatického predstaviteľa Bifľomoru, Potterovho soka v súperení o vzácny pohár. Aj v živote zomiera priveľa nevinných, tak aspoň v rozprávkach a fantasy nech zostane ten pomer optimistickejší.

A otvorený koniec príbehu - pretože Voldemort konečne získal telo a silu a na jeho strane stoja mnohí smrťožrúti a dementori - sľubuje, že čakanie na piaty diel bude opäť príšerne dlhé.