l od svojich sedemnástich rokov. V roku 1995 prestúpil do Plzne, odtiaľ sa po dvoch rokoch presunul do rakúskeho Gänsendorfu a po 24 mesiacoch do Stockerau, aby sa potom nechal zlákať bratislavskými policajtmi.

Naposledy proti Novým Zámkom ste hrali naozaj v pohode. K tretiemu víťazstvu klubu v HIL (30:22) ste prispeli piatimi gólmi a viacerými vtipnými prihrávkami. Vyzeralo to, že z hádzanej máte stále radosť.

„To mám. Hrám ju najmä pre tú radosť. V posledných rokoch si vždy hovorím, že toto je ten posledný, ale vždy si to rozmyslím.“

Koľký raz ste sa v duchu lúčili s kariérou tentoraz?

„Tretí, ale potom mi v ŠKP povedali, že by mali o mňa záujem, a tak som súhlasil. Znovu si hovorím, teraz už naposledy, ale či tak bude, sa rozhodnem opäť na konci sezóny.“

Rozmýšľali ste nad ponukou dlho?

„Dosť. Trvalo mi mesiac, kým som ŠKP kývol.“

Hádzanú hráte už len popri zamestnaní. Stíhate to?

„Robím marketingového manažéra v jednej firme, takže veľa času nemám. Ale v klube to akceptovali. Neabsolvoval som s mužstvom ani prípravu, do zápasov som naskočil až v 3. kole. Trénerovi Garkavenkovi to trochu prekážalo, rád by ma videl na tréningoch častejšie, ale napokon sa s tým zmieril. Hádzanú mám rád, ale už cítim povinnosť venovať čas aj rodine. Som jej to dlžný a dnes ma manželka i obe deti potrebujú.“

Odohrali ste za Bratislavu tri kolá. Ako sa vám pozdáva úroveň HIL?

„Je to pre mňa všetko nové. Veľa mladých a neznámych hráčov. Napríklad proti Košiciam som hral po šiestich rokoch. Nepoznal som takmer nikoho. Nemám zatiaľ veľmi čo hodnotiť.“

Má ŠKP na to, aby sa vyhol repete zbabraného vlaňajšieho ročníka? Zatiaľ sa mu to darí, je druhý.

„Odohrali sme len päť kôl. Garkavenko je však dobrý tréner. So špecifickou cestou k hráčom.“

RASTISLAV HRÍBIK