Jablká pri dostatku (a) a nedostatku (b) bóru v pôde.KRESBA AUTOR
Hnojenie pôdy bez poznania jej základných agrochemických vlastností je ako pridávanie rôznych prísad do jedla bez poznania receptu alebo sústavného ochutnávania. Určitým vodidlom nedostatkových živín môže byť stav trvaliek alebo kvalita zberanej úrody. Nedostatok vápnika signalizujú napríklad škvrnité jabĺčka alebo hnedé zasychajúce konce plodov rajčín. Málo dusíka v pôde sa prejavuje svetložltou farbou listov ruží, prípadne zakrpateným rastom floxov, zínií a rudbékií. Nedostatočné zakladanie kvetov pri slnečnici a fialové listy mladej kukurice signalizujú chýbajúci fosfor. Pri nadbytku dusíka sa oneskoruje dozrievanie jabĺk, pričom predčasne opadávajú. Žlté lemovanie okrajov listov uhoriek a zemiakov svedčí o nadbytku bóru v pôde. Uvedené poruchy však môžu byť zapríčinené aj inými faktormi mrazom, suchom alebo chorobami. Poznatky z agrochemického rozboru pôdy sú preto hodnovernejšie. Každých tri až päť rokov by mal každý záhradkár odobrať pôdne vzorky zo zeleninových hriadok, pod ovocnými stromami a kríkmi k stanoveniu fosforu, draslíka, bóru a pôdnej reakcie. Peniaze, ktoré vynaloží na rozbor, sa vrátia v ušetrených hnojivách. Nepokladáme totiž za rozumné hnojiť kombinovanými hnojivami, ktoré nerešpektujú obsah rastlinám prístupných živín v pôde. Jednoduché fosforečné a draselné hnojivá môžeme do pôdy zarýľovať alebo lokálne zahrabať v jeseni.
Dusíkaté hnojivá aplikujeme radšej na jar, pretože cez zimu ich rastlina nespotrebuje. Voda z roztopeného snehu v nížinných oblastiach posunie dusík hlbšie do pôdy. V horských oblastiach dusík z pôdy aj vyplaví do spodiny alebo podzemnej vody. Kyslú pôdu treba pred aplikáciou fosforečných hnojív vyvápniť. V opačnom prípade fosfor z hnojiva sa po styku s kyslou pôdou okamžite vyzráža do železitých a hliníkových solí a je pre rastliny navždy stratený. Priemyselné hnojivá nikdy nerozhodíme iba po povrchu, ale vždy premiešame s hornou časťou pôdy. V prípade ovocných stromov roztok priemyselných hnojív vlejeme do dier hlbokých 0,5 metra, ktoré urobíme vrtákom alebo železnou tyčou.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
