Moderné dejiny polície sa začínajú v roku 1667, keď francúzsky kráľ Ľudovít XIV. zriadil prvý policajný úrad. Ten mal dohliadať na verejnú bezpečnosť, dopravu, ale na starosti mal i čistenie ulíc a osvetlenie. Kráľ sa takto rozhodol, lebo sa už nemohol pozerať na neporiadok v Paríži. K nám sa moderná polícia dostala v roku 1754, keď podobný úrad založila Mária Terézia vo Viedni.

Tajná polícia sa rozvíjala hlavne vo Francúzsku. Napoleonov minister Joseph Fouché a jeho ústav tajnej polície dosiahli v tomto smere „zvláštnu virtuozitu“. Podľa francúzskeho vzoru začali vznikať podobné organizácie i v iných európskych štátoch.

Rovnako staré ako tajná polícia sú aj obavy z jej politického zneužívania. Vo verejnosti bol všeobecne rozšírený názor, že tajné polície a politické polície vznikajú najmä preto, aby boli využívané na nemravné účely.

Tajná polícia ako bezpečnostná stráž bez viditeľných odznakov slúžila na pátranie po zločincoch, prípadne ich nenápadné sledovanie. Mala ľahšie vypátrať prvotné zárodky akcií proti právnemu poriadku, a teda bola nutná na fungovanie preventívneho súdnictva.

Politická polícia slúžila na vysoké politické účely v záujme štátu. Od začiatku však existovalo množstvo prípadov, keď bola zneužívaná proti politicky nepohodlným osobám a pátrala po nich ako po politických zločincoch, pričom používala často nevyberané metódy.

Vyzvedačstvo bolo ešte začiatkom dvadsiateho storočia obecne považované za vojenskú záležitosť, hoci sa vyzvedalo aj v mieri.

(fw)