prudko nadol.
Ako informovala hovorkyňa SPP Dana Kršáková, podnik dosiahol v prvom polroku zisk pred zdanením 7,033 miliardy korún. Oproti rovnakému obdobiu minulého roku to predstavuje nárast o 3,066 miliardy korún. Zlepšenie hospodárenia pritom podnik nedosiahol zo svojho hlavného predmetu činnosti, teda tranzitu a predaja plynu. Rast bol ovplyvnený najmä ziskom z finančných operácií. Len výnos z predaja desaťpercentného podielu v mobilnom operátorovi Globtel totiž predstavuje 2,5 miliardy korún.
V oblasti distribúcie a predaja zemného plynu sa SPP dostal do straty 9,658 miliardy korún. Podpísali sa pod ňu deformované ceny plynu. V úsilí narovnať ceny vedie manažment SPP vleklé spory so sociálnymi partnermi.
Ešte bývalý riaditeľ Pavol Kinčeš presadil zvýšenie predajných cien o 20 percent do februára tohto roku. Súčasná cena 4,45 koruny za kubík však ešte stále neodráža v plnej miere náklady podniku na distribúciu. Kubík plynu totiž SPP nakupuje po 6,07 koruny.
Plynári tak spolu s rezortom hospodárstva navrhli ďalšie zvýšenie o 19,3 percenta od októbra tohto roku. Na toto rozhodnutie však vládna koalícia nenašla politickú odvahu. Proti návrhu sa jednoznačne postavili ministri za SDĽ a SOP.
Ekonómovia pritom varujú, že ak sa majú ceny narovnať, musí predajná cena plynu k predpokladanému termínu vstupu Slovenska do EÚ, teda k januáru 2004 vrásť ešte asi o 70 percent.
Uvoľňovanie cien plynu úzko súvisí aj s cenou, za ktorú vláda podnik predá. „Čím rýchlejšie sa ceny plynu v SR upravia na úroveň pokrývajúcu oprávnené náklady a primeraný zisk, tým vyššia bude privatizačná cena, a čím bude postup pomalší, tým bude privatizačná cena nižšia,“ uviedol pre TASR zástupca privatizačného poradcu pre SPP Michal Šušák.
Ak vláda toto rozhodnutie odmietne a nerozloží ho na dlhšie časové obdobie, môže byť dosah zvýšenia na podniky i domácnosti po privatizácii oveľa necitlivejší.
Následky sa zatiaľ prejavujú na samotnom SPP. Pri zachovaní súčasných cien by sa totiž podľa plynárov mala ich strata z predaja plynu za celý rok prehĺbiť až na 17,4 miliardy korún.
Hospodárenie podniku komplikuje aj osobitný odvod, ktorý SPP každoročne odvádza do štátneho rozpočtu. Ten na rozdiel od zisku podniku neustále rastie.
Zatiaľ čo v roku 1995 ešte predstavoval 1,2 miliardy korún, o dva roky vzrástol na dve miliardy, v tomto roku to už bude 5 miliárd korún. Zisk po zdanení je pritom na tento rok plánovaný na úrovni 2,5 miliardy korún.
VÝVOJ HOSPODÁRENIA SPP 1995 1996 1997 1998 1999 2000 polrok 2001
Zisk pred zdanením 13,3 13,6 9,6 8,6 12,4 4,0 7,0
- Daň z príjmov 5,6 5,2 4,1 4,9 6,2 1,9 2,0
- Osobitný odvod do štátneho rozpočtu 1,2 1,2 2,0 2,0 2,1 3,3 2,5*
= Zisk po zdanení štátneho rozpočtu 6,5 7,4 3,5 1,7 4,1 - 0,8 2,6
* prvá polovica z ročného odvodu 5 miliárd korún
Mimoriadne postavenie zatiaľ štátneho SPP v ekonomike Slovenska sa premietlo aj do mimoriadneho prístupu vlád k zdaňovaniu jeho ziskov. Na rozdiel od iných podnikov si tak štát okrem bežnej dane z príjmov nárokuje aj tzv. osobitný odvod do štátneho rozpočtu. Jeho tohtoročná výška 5 miliárd je zatiaľ rekordná.
