Veľká časť príjmov v krátkych slovenských dejinách privatizácie má charakteristiku premárnené. Za majetok dostal štát peniaze, ktoré mali šancu pôsobiť ako štartovací kapitál na reformy. Ich naliehavosť už presiahla kritické hodnoty. Systémy sociálneho poistenia, verejnej správy, vzdelávania či zdravotníctva fungujú na dobré slovo a iba zo zotrvačnosti. Vidina zmysluplného použitia príjmov z privatizácie sa však postupne rozplývala a pokračuje.
Predstavy o efektívnosti používajú nástroje presadzovania záujmov. Tak sa stalo, že za najefektívnejšiu sa začala vydávať cesta od ruky k ústam, ktorá je však iba najkratšia. Nie je to tak dávno, čo vláda o použití takmer 25 miliárd korún rozhodla ešte pred tým, ako ich vôbec dostala. Plátali sa diery v štátnom rozpočte, dodatočne sa presunulo 2,5 miliardy korún do zdravotníctva. Prejedené peniaze sú prejedené, aj keď sa hlad dobre vyargumentuje.
Naliať miliardy do súčasného zdravotníctva, školstva alebo sociálneho systému má len o málo iný význam, ako vyhodiť ich z okna. Nezreformované systémy nie sú schopné tieto prostriedky dobre využiť. Na reformy nemajú peniaze a aby prežili, kým ich dostanú, potrebujú zasa iba peniaze. Náklady sú väčšie ako odvaha zmeniť tento spôsob existencie.
Príjmy z privatizácie sú jedinečné, neopakovateľné. Sú premárnené, ak sa nimi financujú bežné potreby. Existenčné problémy všetkých rezortov, ktoré sa spoliehajú na prílev privatizačných peňazí, sa iba oddialia. Odtlačenie problému má krátky dych. Celé odvetvia fungujú v začarovaných kruhoch. Majú problémy, lebo nemajú dosť peňazí na život len preto, že nemajú dosť peňazí na zmeny v systéme. Financovanie bežných výdavkov je však iba predlžovaním stavu núdze.
Aj rozpočet na rok 2001 počíta s miliardami korún z privatizácie. Ministerstvo privatizácie už veľakrát upozornilo, že prostriedky z privatizácie by mali smerovať len na zaplatenie dlhopisov FNM, na úverové programy podpory malého a stredného podnikania, na budovanie infraštruktúry priemyselných parkov a zón v regiónoch s nadpriemernou mierou nezamestnanosti a na programy pracovného preorientovania pre pracovníkov uvoľňovaných pri privatizácii prirodzených monopolov. Nič z toho nemá priamy vplyv na momentálnu popularitu ministrov a poslancov.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
