Zatiaľ však najväčší úspech slávili „hadi“. Teda brnianske Hadivadlo. Pritom veľa nechýbalo a titul sa vôbec nemusel uviesť. Ochorel totiž jeden z protagonistov, zhodou okolností slovenský hosť Richard Stanke. Záskok sa však nekonal, brnianski herci len potvrdili svoju pohotovosť a jeho rolu si jednoducho podelili medzi seba. Predstavenie nestratilo nič z tempa, obsažnosti, vtipu, pôvabu a vážnosti výpovede. Bola to majstrovská ukážka moderného divadla. Samotná hra Top Dogs je dôkazom, ako môže divadlo spracúvať realitu. Jej téma je naozaj súčasná. V rámci globalizácie sa na dlažbe už neocitávajú „iba“ šíky robotníkov, ale zrazu aj top manažéri. Ľudia zvyknutí na postavenie, luxus, moc.
Naopak, iná ukážka autorskej tvorby, Sirup Miroslava Krobota, Bratislavčanom vyslovene nesadol. Nezabral jeho humor, ani text, nevyšli herecké výkony a cez prestávku nastal dosť mohutný odlev publika. Bolo to prekvapením, lebo minulý rok bolo Dejvické divadlo favoritom festivalu.
Činoherný klub stavil na klasiku a prišiel s Moliérovým Mizantropom. Je zaujímavé, že kedysi divadlo hereckých hviezd (hrali tu Abrhám, Šafránková, Čepek, Menzl, Kodet, Hrzán, Nárožný a plejáda ďalších) je dnes viac-menej bezmenným kolektívom. Teda aspoň v Mizantropovi sa žiaden z hercov mimoriadne neprejavil. Výnimkou bola len hosťujúca slovenská herečka Zuzana Fialová, ktorá v postave falošnej kokety podala najvýraznejší herecký výkon. Škoda, že do Bratislavy neprišla Bára Hrzánová, v nej by Fialová mala výraznejšiu protihráčku. Vďaka Fialovej temperamentu a iskre bol Mizantrop viac o nej než o „odľudovi“, ktorý za každých okolností vraví ľuďom pravdu do očí. Alcest Matěja Dadáka splýval v panoptiku ostatných postáv a s Molierovým veršom akoby si nevedel príliš rady.
Chrlil príval slov, nedal šancu vyniknúť brilantným myšlienkam, a tak sa režisérovi Martinovi Čičvákovi (mimochodom tiež Slovák) podaril zvláštny ťah - zinscenovať Mizantropa bez hlavného hrdinu.
