FOTO - PAVEL PECHA

Napriek tomu, že ľúbostná novela Biele noci vznikla v prvom tvorivom období Dostojevského, už tu sa podľa režiséra Jána Sládečka prejavil ako „majster ľudskej duše a psychológie“. Dramatizácia novely je príbehom o ťažkostiach vzťahu mladých ľudí. „Je to schizofrénia lásky. Dievčina sa ocitá medzi dvoma mužmi. Počas štyroch nocí zažíva niekoľko variácií ľúbostného vzťahu,“ povedal Ján Sládeček.

Osamelý mladý muž, vraj autobiografická postava Dostojevského, je jedným z tých, ktorých dievčina stretáva a zbližuje sa s ním. Navzájom si otvárajú duše a prezrádzajú tajomstvá. Po štyroch nezabudnuteľných stretnutiach sa dvojica rozíde. Hrdinom však „minúta blaženosti stačí na celý život“.

Štyria ľudia na scéne vykresľujú plastické figúry mladých zaujímavých ľudí. „Nie každý má také šťastie stretnúť sa s Dostojevským v takom mladom veku.“ Hra je komorná a ušitá na priestor divadelného štúdia. „Hráme to akoby na päťhalierniku.“