ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP

Pred pár dňami sa objavila šokujúca informácia, že Bratislava bude spoločne s Viedňou, prípadne i maďarským Györom kandidovať na usporiadanie hier letnej olympiády. Nielen o tom, či sa už touto témou zaoberali na pôde Slovenského olympijského výboru, sme sa zhovárali s jeho predsedom FRANTIŠKOM CHMELÁROM (55).

„Viedeň môže byť zaujímavou témou, lebo trojuholník Viedeň – Bratislava – Györ má perspektívu. Je tu Dunaj, Viedeň ako jedno z najvyspelejších európskych miest. Dnes však ešte takejto úvahe bráni olympijská charta, v ktorej je jednoznačne zakotvené, že letné hry sa musia konať v rámci jedného štátu. Naopak v prípade zimných hier je spájanie viacerých štátov možné, lebo sú značne determinované prírodnými podmienkami. Na pôde SOV sme o tom debatovali zatiaľ iba vo výkonnom výbore. Budeme o tom informovať najbližšie valné zhromaždenie a pýtať sa na jeho názor. Všetko je len v zárodku. My nemôžeme žiadnemu mestu zabrániť, ak chce kandidovať.“

Na ktorý rok by bola aktuálna viedensko-bratislavská kandidatúra?

„2012. Tu však spočíva najväčšie úskalie, lebo to znamená, že výber kandidátskeho mesta sa uskutoční sedem rokov pred samotným konaním hier, už v roku 2005. Teda už v roku 2004 by malo byť všetko hotové. Vidím to ako prakticky nemožné.“

Máte predstavu, ako by sme si podelili jednotlivé športy s Rakúskom a Maďarskom?

„Presné nemáme ešte ani my, ani rakúsky olympijský výbor. Program letných hier je dosť bohatý. Viedenský kanál nie je na veslovanie ani rýchlostnú kanoistiku veľmi vhodný. Lepším riešením by bol jarovecký Zemník. Ak ho dostaneme na patričnú úroveň. Areál vodného slalomu v Čunove má svetové parametre už dnes. Samozrejme, uchádzali by sme sa aj o ďalšie športy.“

Vedia vôbec Maďari o tomto projekte?

„Nie. O Maďaroch mi hovoril iba bratislavský primátor Moravčík. Vo vyjadreniach viedenského primátora ani v agentúrnych zdrojoch sa maďarský postoj zatiaľ nespomína.“

Vy ste boli v minulosti dosť zásadne proti kandidatúre Popradu- -Tatier na zimnú olympiádu. Zmenilo sa to?

„Nie, naďalej som proti samostatnej kandidatúre Popradu. Považujem ju za absolútne nereálnu, znovu by to bolo len zbytočné vyhadzovanie prostriedkov.“

Má spojenie Tatier s poľským Zakopaným reálnu šancu?

„To je už naozaj odlišná poloha. Podľa predbežných dohovorov by bolo kandidátskym mestom Zakopané s pomlčkou Tatry. Naša strana Tatier s Popradom by sa len zviezla. Zakopané by malo dominantné postavenie a s tým súvisiacu zodpovednosť i väčšie finančné výdavky.“

Slovenský fanúšik by vám asi neodpustil, keby ste Poliakom pustili atraktívny hokejový turnaj.

„Určite by sme oň bojovali. Poliaci by bez nás zasa ťažko našli trať na zjazd mužov i žien. Z toho potom plynie, že všetky súťaže v zjazdovom lyžovaní by boli na slovenských svahoch, lebo normy Medzinárodného olympijského výboru nepripúšťajú, aby sa súťaže v jednom športovom odvetví delili medzi dve krajiny. Zrejme by sme museli zobrať aj niektoré menej populárne športy, curling alebo sánkovanie. Všetko ukážu ďalšie diskusie na základe koncepcie, ktorú pripraví expertná skupina pozostávajúca z troch ľudí z Popradu a troch zo Zakopaného.“

Strategicky dôležitý je aj rok, v ktorom sa budeme uchádzať o olympiádu. 2010 alebo 2014? Za neskorší termín hovorí nepísané pravidlo, že po ZOH 2006, ktoré budú v talianskom Turíne, poputujú ďalšie hry zrejme mimo Európy.

„Zatiaľ je to nezodpovedaná otázka. Primátor Zakopaného vehementne presadzoval rok 2010. Ale ten okrem iného znamená, že kandidátske mesto sa bude vyberať už v roku 2003. Hodnotiaca komisia príde už koncom roku 2002. Poprad-Tatry sa pri svojich dvoch predchádzajúcich kandidatúrach prezentoval iba papierovými projektmi, no v skutočnosti nebolo hotové prakticky nič. Dodnes okrem nedokončenej diaľnice nemáme nič. Ja som jednoznačne za rok 2014. Čo môžeme hodnotiacej komisii ukázať za pol druha roka? To, čo videla pred ôsmimi rokmi? Navyše na rok 2010 pripravuje silnú kandidatúru Kórea, ktorá sa dokonca rozhoduje medzi dvoma strediskami.“

V čom vidíte najvážnejšie nedostatky predchádzajúcich dvoch neúspešných kandidatúr Popradu-Tatier?

„Ťažko hovoriť o chybách. Druhá kandidatúra mala dobré projekty i záverečnú prezentáciu v Soule, ktorá bola naozaj pôsobivá. Viacerí nás povzbudzovali, že by sme v tom mali pokračovať. Faktom však zostáva, že okrem spomínanej diaľnice nemáme hotové nič.“

Je na tom Zakopané lepšie?

„Ani oni nemajú bohviečo. Otrasné cesty, niekoľkonásobne horšie ako u nás. Zo športovísk majú svetovú úroveň iba skokanské mostíky, vybudovali nový veľký mostík. V prospech Poliakov hovoria pomerne veľké ubytovacie kapacity, najmä v privátnych penziónoch. Ďalej aktuálna ekonomická sila a perspektíva jej rastu, trh so 40 miliónmi obyvateľov, silné zázemie športové i politické, účinný lobing v zahraničí.“

V projektoch predchádzajúcich kandidatúr Popradu sa javili návrhy niektorých štadiónov ako megalomanské. Veľkú pätnásť- či dokonca sedemnásťtisícovú halu nemôže popradský región uniesť natrvalo. Oveľa priechodnejší by bol „americký systém“ skladacích hál. Aj v Atlante 1996 postavili 20-tisícové hľadisko cez noc z niekoľkých kamiónov, ktoré dva dni po hrách bez stopy odcestovali. Podobne v Lillehammeri dnes na mieste bývalej desaťtisícovej novinárskej dediny utešene rastú zemiaky, po drevených domčekoch zasadených v zemi na drevených koloch ani stopy.

„S halami na zimné hry je väčší problém. Ale súhlasím s názorom, že región v Poprade či Mikuláši neunesie väčšiu než osemtisícovú halu. Natrvalo by tam mohla ostať tzv. menšia hokejová hala. Podobne sa budeme brániť výstavbe bobovo-sánkarskej dráhy. Je ekonomicky náročná a zaťažuje aj životné prostredie. U nás by sa neuživila, po hrách by sme ju museli zrušiť. Takisto biatlon. Osrblie, ktoré sa budovalo desať rokov, sa do koncepcie kompaktných hier nehodí a stavať nový biatlonový areál pod Tatrami je absolútny nezmysel. Buď by sme opäť postavili iba niečo dočasné, alebo nech si biatlon zoberú Poliaci.“

Kedy do toho vstúpi vláda?

„Pri každej kandidatúre je podmienkou vyjadrenie vlády. Stane sa to však až vtedy, keď bude projekt úplne jasný.“

Veríte, že aj olympiáda na našom území by bola pre Slovensko dobrým kšeftom?

„Nepochybne. Pri variante Zakopané-Tatry by sa však zisk oslaboval tým že by sa delil. Možno by bol tretinový, ale podobne aj naše výdavky.“

Okysličila by olympiáda stagnujúci podtatranský región?

„Určite. Hry budú kompaktné a Tatry z poľskej i našej strany predstavujú jeden región. Navyše v čase hier už možno budú obe naše krajiny v Európskej únii. Hranice už nebudú zaujímavé, ale o to zaujímavejší bude pohyb obyvateľstva. Z toho plynie základná úloha zabezpečiť čo najkratšiu dopravnú trasu z jednej strany na druhú.“

Diaľnica cez Trstenú?

„Existujú ešte kratšie návrhy. Cez Oravice alebo dokonca variant bývalej vojenskej cesty cez Podbanské. Diaľničná komunikácia by priblížila cestu potenciálne 40 miliónom Poliakov, ktorí aspoň raz do roka navštevujú Tatry, kde sú na slovenskej strane lepšie podmienky na zjazdové lyžovanie.“

V momente, keď Turín vyhral finálovú fázu kandidatúry v Soule, odišlo na konto jeho organizačného výboru pol druha miliardy dolárov od Medzinárodného olympijského výboru, ktorému to v rozhodujúcej miere garantovali lukratívne televízne zmluvy. Ani v prípade našej kandidatúry by tento balík nebol menší. Slušný štartovací kapitál, nie?

„Tieto peniaze sú určené priamo na výstavbu športovísk, čo by dozaista postačilo na štadióny i olympijskú dedinu. Peniaze z MOV by nemali slúžiť na všeobecnú infraštruktúru, ako cesty, letisko, telekomunikácie. Tú by sme mali zvládnuť sami.“

Rýdzo ekonomické modely olympijského marketingu zaručujú vysokú výnosnosť hier. Ale čo subjektívny ľudský faktor? Máme na to funkcionársky a vôbec ľudský potenciál?

„V roku 2014 to už bude záležitosťou ďalšej generácie, ktorá by mala byť v technológiách a informačných systémoch oveľa lepšie vybavená celosvetovými skúsenosťami ako naša. Dôležité bude zapojiť ju včas do organizovania najrôznejších športových podujatí. Lebo v kandidátskom projekte musí byť zakotvené organizovanie významných podujatí až desať rokov pred samotnými hrami.“

Patrilo by sa teda pripraviť majstrovstvá sveta v lyžovaní.

„Samozrejme.“

Sebavedomejší našinci zvyknú zdôrazňovať, koľko skvele zorganizovaných podujatí už máme za sebou. Okrem pozitívnych skúseností sme však vyprodukovali aj nemálo trapasov. Napríklad keď sponzorské veci skončili úplne inde, než boli určené. Myslíte, že ak Panasonic pošle do Popradu povedzme dva vagóny s piatimi tisíckami televízorov, dostanú sa všetky do izieb športovcov?

„Znovu verím novej generácii. Okrem toho sa organizácia OH internacionalizuje. Organizačné výbory angažujú množstvo špecialistov na každú oblasť. Väčšina z nich má skúsenosti z organizačných štruktúr predchádzajúcich olympiád. Napríklad v Salt Lake City pôsobí 20-30 zodpovedných manažérov, ktorí už pôsobili v Atlante, Nagane či v Lillehammeri. Podobne to bolo aj v Sydney. Veľmi sa osvedčila aj koordinačná komisia MOV, v ktorej je na letné hry šéfom Roge, na zimné Jean Claude Killy. Komisia je významným spoluorganizátorom hier, nejde len o záležitosť našich ľudí. Jednoducho zahraničné ,know-how‘ nadobúda čoraz väčší podiel.“

Poznáte konkurentov na rok 2014?

„Presne nie. Predpokladám, že to opäť skúsi švédsky Östersund, niektoré švajčiarske stredisko, hovorí sa o rakúskom Salzburgu, Nemci sa rozhodujú medzi Mníchovom a Garmisch-Partenkirchenom, ozve sa aj španielska Jacca.“

Naše tromfy?

„Neokukaný priestor, všeobecná pohostinnosť a srdečnosť – aj keď môžu byť isté konkrétne výhrady. Aj to, že prakticky všetky športoviská budeme stavať od nuly, čo znamená, že budú moderné, aj to, že pôjde o kandidatúru dvoch miest z rôznych štátov, čo by sa mohlo stať pozitívnym precedensom v integračnom duchu.“

Na koľko percent veríte, že pod Tatrami v roku 2014 vzbĺkne olympijský oheň?

„Na päťdesiat.“

VOJTECH JURKOVIČ