Napísať a tiež vydať román zo súčasnosti nie je celkom bežná vec. A silný príbeh už dávno nie je nutnou podmienkou románu. Námet zo súčasnosti je však látkou, ktorá čitateľom vyhovuje, najmä v istom pomere fikcie a reality. Vychádzajme teda z postáv: manžel už dávno nemiluje svoju ženu, ale má našťastie milenku, ktorá mu hovorí pupkatý Macko, a syna, ktorý otca neznáša.
Väčšia časť kapitol knihy je venovaná firme. Popísané sú snáď všetky známe poctivé i menej poctivé podnikateľské metódy, tiež vzťahy na pracovisku, ba i priemyselná špionáž, to všetko v rámci stratégie, ktorá vedie k úspechu. Čitateľ sa dozvie, aké je zákulisie všetkých tých konkurzov a tendrov, to však je len bočná línia. Román sa zaoberá predovšetkým medziľudskými vzťahmi, svetom rozpadajúcich sa hodnôt.
Je to príbeh podnikateľa, príbeh veľmi súčasný, a teda veľmi tuctový. Jeho hrdinovia – ak ich vôbec týmto slovom môžeme označiť – sú skôr jeho trpnými aktérmi. Príbehu nechýba napätie, ale aj toto napätie je regulované pragmatickým uvažovaním postáv, ktoré vlastne nie sú schopné prežiť nielen niečo skutočne vášnivé, ale vôbec niečo skutočné, čosi ako život bez falše. Taký život je vo svete podnikateľského blufovania vylúčený, presne tak, ako je nevera zakódovaná do života ako prirodzený spôsob chovania. „Mladí zo všetkého robia zbytočnú tragédiu: kedy mládež pochopí, že niektoré veci – ako nevera – sú normálnou súčasťou života?“ pýta sa hlavná postava románu a na inom mieste uvažuje: „Rozvod je iba jedna z možností, ako môžeš prísť o všetko, pripomenul si nechutný aforizmus.“
Duchovný i materiálny svet aktérov románu sa neskladá len z nechutností, ale dokáže byť aj veľmi chutný: „Leo objednal parmskú šunku, mozarellu, morský jazyk na víne a tigrie krevety v cestíčku. Na pitie kalifornský Cabernet Sauvignon Round Hill, St. Helena, vynikajúci ročník ‘97, a dal chladiť Montana Sauvignon Blanc z Nového Zélandu, ročník ‘98.“ Je tu popísaný svet, ktorý sa skladá z vecí lacných i drahých, a snáď ani jeden čitateľ nezapochybuje, že tie drahšie sú tie lepšie.
Úroveň myslenia hlavného aktéra románu – onoho podnikateľského dravca – nedosahuje myslenie príslušníka primitívnych národov: „Dostal chuť na Nasťu, ale mobil si zabudol doma,“ hovorí. Kladné postavy, či skôr obyčajní poctivci, sa v tomto románe nevyskytujú, takže čitateľ nemá príliš na výber komu (a čomu) vlastne fandiť. A práve táto nemožnosť voľby celé dielo trochu zneisťuje.
Jednotlivé kapitoly v románe sú dobrodružné, ale aktéri príbehu o žiadne dobrodružstvo (okrem erotického) a napätie ani nestoja. Práve naopak – túžia po pokoji, ktorý je zárukou úspešného podnikania a osobnej pohody.
V rámci pragmatického myslenia postáv je koniec-koncov zrejmé, že krízy a nehody sú len dočasné a tiež konflikt mladí verzus starí múdro vyrieši inštitúcia zvaná Čas. Urobí tak celkom v duchu titulu knihy, posolstva znejúceho: „Žime, potom uvidíme.“
Autor: JIŘÍ OLIČ
