Zákon už nerozlišuje objektívne a subjektívne dôvody hmotnej núdze (to, či sa v nej občan „ocitol“ z vlastnej viny alebo nie) a občanom v nej priznáva sociálnu dávku v závislosti od počtu spoločne posudzovaných osôb. Dávky môžu dostať aj tí, ktorí pracujú, ak ich príjem je nižší ako výška dávky, ktorú by mohli dostať. Dostať ju teda budú môcť dôchodcovia s veľmi nízkym dôchodkom aj tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu (pozri výpočet v tabuľkách).

K tomu možno získať motivačné príspevky:

Aktivačný – 1000 korún

* pre tých, ktorí študujú, aj externisti, ak už nemajú titul vyšší ako bakalár, pracujú pre obec dobrovoľne alebo sa zúčastňujú malých služieb pre obec. Môžu ho dostať aj tí, ktorí dobrovoľne pracujú pre tretí sektor či charitu. Môže ho dostávať aj dlhodobo nezamestnaný, šesť mesiacov po tom, ako sa zamestná aspoň za minimálnu mzdu, a najviac za jej trojnásobok.

Ochranný – 1000 korún

* na riešenie mimoriadnych situácií, okamžite ho získavajú tí, ktorí podľa zákona nie sú schopní si zabezpečiť príjem inak ako poberaním dávok. Ide o ľudí v dôchodkovom veku, invalidov, osoby, ktoré sa denne starajú o postihnuté dieťa alebo iného postihnutého občana, chorí viac ako 30 dní, účastníci resocializačných pobytov alebo tí, ktorí sa starajú o deti do 14 týždňov.

Príspevok na bývanie

* 780 korún pre jednotlivca, 1330 korún pre rodinu

Príspevok na zdravotnú starostlivosť

* 50 korún pre každú spoločne posudzovanú osobu

Jednorazová dávka

* na mimoriadne výdavky ako nevyhnutné ošatenie, školské potreby pre nezaopatrené dieťa, mimoriadne liečebné náklady…, podľa nákladov, najviac 3-násobok životného minima.

Príspevok na osobného asistenta

* Zákon o pomoci v hmotnej núdzi mení aj podmienky, kedy môže ťažkopostihnutý občan získať príspevok na osobného asistenta, nedostane ho, ak jeho majetok a úspory presahujú 800-tisíc korún.

Ďalšie zmeny

Externí študenti

Viac ako polovicu poberateľov sociálnych dávok tvoria jednotlivci, tí sú väčšinou dlhodobo evidovaní ako nezamestnaní. Jednou z vážnych zmien v zákone o hmotnej núdzi je, že sa okruh spoločne posudzovaných osôb rozširuje o deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú vlastný príjem alebo majú príjem menší ako minimálna mzda (na budúci rok 6080 korún, resp. 35 korún na hodinu). To zasiahne najmä asi 39-tisíc externých študentov, ktorí „napriek tomu, že bývajú v spoločnej domácnosti s rodičmi, môžu mať slušný príjem, dostávajú sociálnu dávku“. Od budúceho roka externí študenti nebudú mať na dávky nárok, v hmotnej núdzi by musela byť celá rodina. Ministerstvo práce tvrdí, že štát obmedzí „vreckové“, ktoré vypláca externistom žijúcim so solventnými rodičmi.

Rodičia a príjem dieťaťa

* Zlepšenie by malo, naopak, nastať v rodinách, kde žiadajú o dávku rodičia, ktorí na ňu pre príjem dieťaťa v súčasnosti nemajú nárok. Ak bude dieťa do 25 rokov, ktoré neštuduje, zarábať viac ako minimálnu mzdu, nebude sa jeho mzda počítať do príjmu rodiny. Do príjmu rodiny sa nebude rátať ani príjem študenta denného štúdia, do výšky 1,2-násobku životného minima (5052 Sk).

Čo sa nebude rátať

Do príjmu pri posudzovaní hmotnej núdze sa ešte nebude rátať:

* 25 % z príjmu občana zo závislej činnosti,

* 25 % starobného dôchodku priznaného dôchodcovi, ktorý získal za obdobie dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov, za každý ďalší rok dôchodkového poistenia sa táto suma zvyšuje o percento priznaného dôchodku,

– prídavok na dieťa,

* nevyhnutná okamžitá pomoc poskytovaná obcou,

* príjem z príležitostných činností, náhodné jednorazové príjmy do výšky 2-násobku životného minima,

* štipendium študenta vysokej školy,

* peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého životného postihnutia.

Dávku nedostane ten, kto môže svoju situáciu riešiť

Dávku nebude môcť získať občan, ktorý si svoj nízky príjem bude môcť riešiť iným spôsobom:

* predajom či prenájmom svojho majetku, nie však nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie (u dôchodcov a s nimi posudzovaných osôb sa primeranosť nehnuteľnosti neposudzuje), ani pôdy, ktorú užívajú, vecí, ktoré tvoria nevyhnutné zariadenie domácnosti, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia, ani auta – ak ho používa postihnutá osoba alebo ak jeho hodnota nie je vyššia ako 35-násobok životného minima (teda teraz 147 350 korún)

* vymáhaním svojich pohľadávok, napríklad výživného či nevyplatených miezd, nemocenských, dôchodkových dávok a štátnych dávok.

Kto bude dávky vyplácať:

* nové úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť treba podať na úrade v mieste trvalého bydliska. Musí obsahovať meno, priezvisko občana, trvalý pobyt a rodné číslo. Ďalšie údaje treba doplniť po výzve úradu. Jeho zamestnanec potom môže so súhlasom navštíviť žiadateľa doma a žiadať vysvetlenia a doplnenia. O všetkom musí zachovať mlčanlivosť.

Po dvoch rokoch prejde povinnosť na obec, ktorá vyplácanie opätovne prehodnotí.

Úrad, ktorý dávku vypláca, môže rozhodnúť aj o tom, že ju nevyplatí priamo žiadateľovi, ale inému – osobitnému príjemcovi, napríklad obci. Výnimkou je aktivačný príspevok. Dávky možno vyplácať aj vo vecnej, nielen v peňažnej forme.

U koho sa hmotná núdza posúdila do konca tohto roka, môže dostávať dávku podľa starého systému do 29. februára 2004.

Oplatí sa pracovať za minimálnu mzdu?

Ministerstvo práce tvrdí – pracovať sa oplatí. Tým, ktorí poberajú sociálne dávky, sa oplatí pracovať aj za minimálnu mzdu. Príjem si totiž budú môcť navýšiť o dávky a dostanú tak viac, ako keby dostávali iba dávky alebo iba minimálnu mzdu. Výška príspevku bude závisieť od aktivity – minimálnu základnú dávku dostanú tí, ktorí budú pasívne doma. Tí, ktorí sa budú snažiť rekvalifikovať, budú si hľadať prácu, dostanú k dávke ďalšie príspevky. Dlhodobo nezamestnaní budú dostávať aktivačný príspevok ešte pol roka po tom, ako si nájdu prácu aspoň za minimálnu mzdu, najviac však v jej trojnásobku.

MINIMÁLNE a MAXIMÁLNE DÁVKY

1. Jednotlivec alebo osamelý rodič s dieťaťom

2. Dvojica bez detí alebo s deťmi

2. Dvojica bez detí alebo dvojica s deťmi s príjmom (jeden rodič zarába minimálnu mzdu)

(Zdroj MPSVR)

Vysvetlivky: Stĺpec a) – čistá minimálna mzda, po odpočítaní odvodov (hrubá minimálna mzda na budúci rok je 6080 Sk) a zohľadnení daňového bonusu (400 Sk na dieťa)

Stĺpec b) – pre výpočet dávky sa nepoužíva ako príjem celá mzda, ale len 75 percent z nej

Stĺpec c) – rodičia dostanú k mzde aj prídavky na dieťa, no tie sa ako príjem pre účely výpočtu dávky nepočítajú

Stĺpec d) – maximálna výška dávok, ktoré môže každý dostať, ak bude aktívny (teda základná dávka, aktivačný alebo ochranný príspevok, príspevok na bývanie a zdravotnú starostlivosť)

Stĺpec e) – výška dávky, ktorú človek skutočne dostane, sa určí, keď od výšky vypočítanej dávky, na ktorú má nárok (v tomto prípade maximum), odpočítame príjem človeka

Stĺpec f) – k svojej minimálne mzde teda človek dostane prídavok na dieťa a sociálne dávky, tak získa svoj riadny príjem

Priemerná výška dávok dnes:

Sociálne dávky dostávalo u nás v prvom polroku 2003 presne 561 123 poberateľov a s nimi posudzovaných osôb, čo je 10,4 percent celej populácie.

Najpočetnejšie skupiny ľudí, ktoré boli v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov:

* evidovaní na úrade práce ako nezamestnaní viac ako 24 mesiacov

* tí, ktorí neplatili príspevok na poistenie v nezamestnanosti

* tí, ktorí ukončili pracovný pomer bez vážnych dôvodov

* absolventi škôl, ktorí ukončili prípravu na budúce povolanie a neplatili príspevok na poistenie v nezamestnanosti

Najpočetnejšou skupinou ľudí v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov

* sú tí, ktorí skončili pracovný pomer bez vlastného pričinenia (ide väčšinou o práce, ktoré sa uzatvárajú na dobu určitú). Ďalšou početnou skupinou sú rodičia, ktorí sa starajú o nezaopatrené dieťa.

Počet Priemerná výška detí dávok s prídavkom na deti

(Zdroj: MPSVR)