V rokoch 1996 až 1998 poslal zo svojej cely vo väzení v Arlone vtedy sedemnásťročnej Isabelle D. z bruselského predmestia viac ako 200 listov a ona mu najmenej stokrát odpovedala. Poslala mu fotografie, ktoré si nalepil na stenu svojej cely; prameň vlasov si dával pod vankúš. O korešpondencii vedelo vedenie väznice aj matka dievčaťa.
Dutroux podozrivý z vraždy najmenej štyroch dievčat a mnohonásobného zneužívania detí Isabelle radil, ako sa má správať k svojmu okoliu, ako reagovať na spory v rodine, dával jej lekcie z morálky aj psychológie.
Podpisoval sa „tvoj malý princ“, nazýval ju „kytičkou“ a „hviezdičkou“, sľuboval, že čoskoro utečie a budú potom „naveky spolu“. Sem-tam pripojil oplzlý vtip.
Médiá sa čudujú, že väzenská správa túto korešpondenciu pripustila. Citujú aj výrok zmienenej Isabelle do policajného protokolu, že s Dutrouxom nadviazala kontakt krátko po odhalení mŕtvol dievčatiek Julie a Melissy, ktoré väznil vo svojej pivnici. Prišlo jej ho ľúto. „To, čo urobil, je určite hrozné. Médiá však preháňajú a správajú sa k nemu neľudsky.“ (čtk)
